Silvester (31. decembra), Starý rok, Staryj rik bol dňom návštev, vinšovania a zábavy mládeže v kúdeľných chyžiach. Vykonávali sa magické úkony s ochrannou funkciou, zabraňujúce vplyvu negatívnych síl, manifestujúce silu spoločenstva, aby úspešne mohlo nastať nové obdobie – nový rok. Pastieri a mládenci preto robili po dedine rituálny hluk trúbením, strieľaním, práskaním bičov.

Štedrý deň, Kračun, Navečerie Roždestva, Svjatyj večur (u gréckokatolíkov a pravoslávnych), Viľija (z lat. vigilia – predvečer sviatku), slávený 24. decembra, je slávnostným predvečerom hlavného sviatku Božieho Narodenia. Rímskokatolíci sa o polnoci zúčastňujú na polnočnej omši. Bohoslužby u evanjelikov sú podvečer, pred Štedrou večerou. U veriacich východného rítu sa skoro ráno slúžia carskije časy a popoludní veľká večiereň.

Svätá Katarína Alexandrijská (z gr. katharos – čistý, pravý, mravný), panna a mučeníčka. Na východe prvé správy o jej živote podáva Pavol z Latros a grécky životopis zo 6. alebo 7. storočia, ktorý od 8. storočia preložili do ďalších európskych jazykov. Katarína pochádzala z Alexandrie z kráľovského rodu, bola krásna a vzdelaná. Cisárovi Maximiliánovi vysvetľovala, že pohanské božstvá sú len modly a tak ju ako 18-ročnú postavil do konfrontácie s päťdesiatimi filozofmi.

Rímskokatolícka cirkev slávi pamiatku Všetkých svätých 1. novembra. Pri posviacke posledného pohanského chrámu Panteón, zasväteného všetkým rímskym božstvám (postavený 25 av. J. C. za vlády Oktaviána Augusta), ktorá sa konala 13. mája 608, nariadil pápež Bonifác IV. vyhádzať sochy rímskych božstiev a do výklenkov a skriniek uložiť množství relikvií mučeníkov, ktoré slávnostne priviezli na 18 zdobených vozoch.

V minulosti sa ku dňu 1. októbra v našej tradícii viazalo rukovanie mladých mužov na vojnu. S ním sa spájali regrútske zábavy večer před tým, ktoré mali aj charakter rozlúčky a boli spojené so slávnostným vyprevádzaním regrútov so spevom na vyzdobených vozoch. Ku dňu 1. októbra sa podľa gregoriánského kalendára viaže aj dôležitý cirkevný sviatok - Pokrov presvätej Bohorodičky, Ochrana presvätej Bohorodičky alebo Sviatok presvätej Bohorodičky Ochrankyne.

Narodenie presvätej Bohorodičky alebo Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny je jedným z dvanástich veľkých cirkevných sviatkov vo východných cirkvách a slávi sa 8. septembra ako prvý veľký sviatok liturgického roka. Svätí sa narodenie Márie rodičom svätým Joachimovi a Anne, neupadali na duchu a modlili sa.

Slávnostnou príležitosťou po ukončení žatevných prác boli dožinky, vižinki. Po ukončení prác na poli najatí i sezónni ženci a žnice prinášali so spevom a vinšami zdobený veniec z klasov gazdovi, majiteľovi hospodárstva. Táto obyčaj v sebe nesie prvky agrárno-prosperitnej mágie (obradná hostina, veniec z klasov, funkčne viazané piesne, ale aj zvyk ponechať posledné klasy na poli, aby sa „nestratila“ jeho plodivá sila).

Slovanskí vierozvestcovia, vzdelaní solúnski bratia a misionári sv. Cyril (Konštantín) a Metod sa v roku 863 vydali na územie Veľkej Moravy. Ich misia bola výsledkom byzantských snáh o kultúrnu i náboženskú expanziu ku Slovanom, ale aj obyvateľom Stredomoria, Blízkeho Východu a ďalších území i pozvania veľkomoravského kniežaťa Rastislava z roku 862.

Sviatok Narodenia svätého úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána slávi východná cirkev 24. júna a je najväčším zo 6 sviatkov sv. Jána Krstiteľa. Bol známy už v 4. storočí a z tohto obdobia pochádzajú aj homílie sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza a sv. Augustína, ktorí píše: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. Jána Krstiteľa“.

Sviatok Nanebovstúpenia Pána, Voznesenije Hospodne patrí medzi veľké Pánove sviatky a oslavuje vystúpenie Pána na nebesá s očakávaním jeho druhého a slávneho príchodu. V prvých troch storočiach bol sviatok zrejme spojený so sviatkom svätej Päťdesiatnice. V 4. storočí dala cisárovná Helena postaviť chrám ku sviatku Pánovho nanebovstúpenia na Olivovej hore. V liturgii sa používa špecifický spev pre toto obdobie Bože vznes sa nad nebesá…

V minulosti bol Svätý a veľký štvrtok (známy ako Zelený štvrtok) i dňom, kedy prestali zvoniť zvony na kostoloch na znak očakávania udalostí Veľkého piatka. Namiesto zvuku zvonov sa ozýval špecifický zvuk rapkáčov, ktorý mal zároveň svojim hlukom ochrániť ľudí i hospodárstva v nadchádzajúcom dôležitom sviatočnom období. Sviatky totiž v sebe niesli zvláštne formy tremendum et fascinans – posvätnej bázne i úcty.

Rusíni svätili na Veľkú noc živé (surové) vajíčka pisanky a varené nezdobené farbanky. Tie sa na Veľkú noc konzumovali a ich škrupinky používali na magické úkony. Živé si nechávali na ochranu a ozdobu v prednej chyži. Dnes sa miesto farbanok dávajú na spodok do košíka varené vajíčka bez škrupinky a na vrch zdobené kraslice pisanky (krašanky), ako symbol vzkriesenia, obnovenia , nepretržitosti života, plodnosti života v prírode.

Veľký pôst, najdôležitejšie obdobie pred veľkonočnými sviatkami sa u veriacich východného rítu nazýva Svätá Štyridsiatnica. Zatiaľ čo u rímskokatolíkov sa Veľký pôst začína Popolcovou stredou...

Obdobie fašiangov predstavuje v tradičnom kalendári druhú časť zimy. Tradície viazané k tomuto obdobiu tvoria akýsi prechod od zimného obyčajového cyklu k jarnému.
U rímskokatolíkov začínajú fašiangy po Troch kráľoch...

Sviatok Troch kráľov, Zjavenie Pána (u rímskokatolíkov), Bohojavlenie Hospodne (u gréckokatolíkov), Zjavenie Krista Pána mudrcom (u evanjelikov) sa svätí 6. januára na počesť mudrcov a pripomína sa Ježišov krst v rieke Jordán. Podľa juliánskeho kalendára sa po staromu 6. januára slávilo Roždestvo. Úkony v tento sviatok zahŕňali očistné a ochranné motívy a pripomínali tie na Božie narodenie.

Súčasné predvianočné obdobie prežívame v značnej miere odlišne od našich relatívne nedávnych predkov. Veď ešte naše staré mamy a otcovia v tomto období spomalili tempo života, naopak my ho neustále zvyšujeme.

S menom Dominika Novotná sa vám spojí možno práve rusínska pieseň. Spev je to, čomu sa odmalička venuje, no v súčasnosti stojí aj za inými zaujímavými aktivitami v rusínskom hnutí. Organizuje podujatia vo svojom rodnom regióne, vedie folklórnu skupinu Polonyna, pripravila nový dokumentárny film o ľuďoch z Polonín a momentálne je internou doktorandkou v Ústave rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity. 

Umelecká fotografka Daniela Kapráľová je človekom, ktorého sa oplatí spoznať. Jej prirodzené veselé osobnostné vyžarovanie či vyjadrovanie nie len slovom, ale aj umeleckým dielom, vás zavedie do iného sveta. Mohli ste ju stretnúť vo viacerých múzeách či galériách. Venovala sa kunsthistórii, kurátorstvu, muzeológii a muzeoedukológii. Ako rusínska umelkyňa plodne tvorí dodnes.

Oli Džupinková Rusínov propaguje vo svojej práci, v najpočúvanejšom rádiu Slovenska. Pre priateľov a kolegov v Bratislave vyvára a vypeká rusínske jedlá. Spolu s kamarátom Petrom a mamou Oľgou vydali úspešnú knihu Mamina rusínska kuchyňa v troch jazykoch. Taktiež má na konte nejednu úspešnú crowdfundingovú kampaň.

Peter Štefaňák je jednou z najvýraznejších osobností súčasného rusínskeho hnutia na Slovensku. Založil občianske združenie molody.Rusyny, bol jeho prvým predsedom, desať rokov vedie internetové rádio rusyn FM a dvanásť rokov pôsobí ako vedúci a tanečník folklórneho súboru Ruthenia. V súčasnosti je predsedom Okrúhleho stola Rusínov Slovenska, a ako nám prezradil v rozhovore, do budúcna má ešte veľa plánov.

Hlas a texty Anny Kuzmiakovej môžete poznať z viacerých rusínskych médií a periodík. Takmer celý svoj profesionálny život sa venuje práci redaktorky a prekladateľky. Pracovala tiež na mnohých rusínskych či slovenských prekladoch odborných publikácií a beletrie. Dlhé roky pôsobí v Rusínskej obrode na Slovensku, pričom v rokoch 2001 až 2006 bola jej predsedníčkou. A dnes spolupracuje aj s mladou generáciu Rusínov. V rozhovore nám Anna Kuzmiaková prezradila aj to, ako vnímala obdobie, keď bola rusínska národnosť zakázaná.

Rusíni na Slovensku môžu v cirkevnom i osobnom duchovnom živote využívať cirkevné texty vo svojom materinskom jazyku. Od roku 1981 na týchto prekladoch nepretržite pracuje tím rusínskych gréckokatolíckych kňazov. Od začiatku na nich spolupracuje aj otec František Krajňák, ktorý nám v rozhovore prezradil, ako preklady vznikali a čo všetko bolo doposiaľ preložené. Podľa jeho slov je už len na veriacich, aby za ich používanie zabojovali aj vo svojich farnostiach.

Patrí medzi významných súčasných maliarov rusínskeho pôvodu na Slovensku. Detstvo a mladosť prežil v Starine. V rodnom regióne pôsobí a tvorí celý svoj život, no jeho meno je známe aj v zahraničí. V Snine založil Galériu Andrej Smolák ako filiálku galérie MIRO z Berlína. Pred dvadsiatimi rokmi tu založil aj Súkromnú základnú umeleckú školu, ktorej elokované pracoviská dnes fungujú v 16 obciach okresov Snina a Humenné. 

Pochádza z okresu Snina a svoje študentské časy strávila v Prešove, kde vyštudovala učiteľstvo ukrajinského jazyka a slovenského jazyka a literatúry. Pred rokom 1989, ale aj po Nežnej revolúcii pracovala v národnostných médiách. Aktívne sa angažovala aj v procese prípravy kodifikácie rusínskeho jazyka. Od roku 2008 je riaditeľkou samostatného Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity a od roku 2018 aj riaditeľkou Centra jazykov a kultúr národnostných menšín, pod ktorý ústav patrí.

Rusínsky divadelný herec, ktorého dnes môžete poznať aj z televízneho seriálu Hranica. Ako člen činohry jedenásť rokov pôsobil v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Momentálne žije a pracuje na západnom Slovensku. Okrem herectva sa venuje aj spevu a hudbe. Pred ôsmimi rokmi založil kapelu Rusnack´s, v ktorej ľudové piesne obliekajú do moderného šatu vo funky štýle. Skúša takisto aj sólovú spevácku kariéru. O jeho hereckých a speváckych projektoch, ako aj o jeho koreňoch, nám viac prezradil v rozhovore.

Je rodený Prešovčan, ale jeho rusínske korene po rodičoch siahajú do medzilaboreckej doliny. V rusínskom hnutí na Slovensku sa venuje mnohým aktivitám. Je šéfredaktorom dvojtýždenníka NN info Rusín, no pôsobí aj v ďalších rusínskych médiách. V novinárskej oblasti spolupracuje aj s Rusínmi – Lemkami z Poľska. Je dlhoročným členom a hovorcom platformy Okrúhly stôl Rusínov Slovenska.