O nás

V dnešnej dobe čelíme rôznym dezinformáciám a dezinterpretáciám tradičnej kultúry Rusínov. Pod vplyvom globalizácie vieme o svojom národe veľmi málo a podliehame stereotypom, ktoré vo veľkej miere nie sú pravdivé. Na tejto stránke chceme pravdivo, odborne a zároveň pútavo informovať verejnosť o prejavoch tradičnej kultúry Rusínov prostredníctvom tvorby trojjazyčných článkov (slovenský, rusínsky, anglický). Zároveň tu nájdete aj iný zaujímavý obsah ako napríklad rozhovory s rusínskymi osobnosťami, aktuality, časom aj články z dejín alebo aj recepty tradičných jedál. Zámerom tohto projektu je vytvorenie solídnej platformy za pomoci odborníkov, s ktorou budú môcť pracovať i študenti. Taktiež je našim cieľom osloviť Rusínov, ktorí sa narodili v zahraničí a dať im možnosť lepšie spoznať svoju etnickú identitu.

Blog

Slovanskí vierozvestcovia, vzdelaní solúnski bratia a misionári sv. Cyril (Konštantín) a Metod sa v roku 863 vydali na územie Veľkej Moravy. Ich misia bola výsledkom byzantských snáh o kultúrnu i náboženskú expanziu ku Slovanom, ale aj obyvateľom Stredomoria, Blízkeho Východu a ďalších území i pozvania veľkomoravského kniežaťa Rastislava z roku 862.
Čítať viac
Sviatok Narodenia svätého úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, Predchodcu a Krstiteľa Jána slávi východná cirkev 24. júna a je najväčším zo 6 sviatkov sv. Jána Krstiteľa. Bol známy už v 4. storočí a z tohto obdobia pochádzajú aj homílie sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza a sv. Augustína, ktorí píše: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. Jána Krstiteľa“.
Čítať viac
Sviatok Nanebovstúpenia Pána, Voznesenije Hospodne patrí medzi veľké Pánove sviatky a oslavuje vystúpenie Pána na nebesá s očakávaním jeho druhého a slávneho príchodu. V prvých troch storočiach bol sviatok zrejme spojený so sviatkom svätej Päťdesiatnice. V 4. storočí dala cisárovná Helena postaviť chrám ku sviatku Pánovho nanebovstúpenia na Olivovej hore. V liturgii sa používa špecifický spev pre toto obdobie Bože vznes sa nad nebesá…
Čítať viac
V minulosti bol Svätý a veľký štvrtok (známy ako Zelený štvrtok) i dňom, kedy prestali zvoniť zvony na kostoloch na znak očakávania udalostí Veľkého piatka. Namiesto zvuku zvonov sa ozýval špecifický zvuk rapkáčov, ktorý mal zároveň svojim hlukom ochrániť ľudí i hospodárstva v nadchádzajúcom dôležitom sviatočnom období. Sviatky totiž v sebe niesli zvláštne formy tremendum et fascinans – posvätnej bázne i úcty.
Čítať viac
Rusíni svätili na Veľkú noc živé (surové) vajíčka pisanky a varené nezdobené farbanky. Tie sa na Veľkú noc konzumovali a ich škrupinky používali na magické úkony. Živé si nechávali na ochranu a ozdobu v prednej chyži. Dnes sa miesto farbanok dávajú na spodok do košíka varené vajíčka bez škrupinky a na vrch zdobené kraslice pisanky (krašanky), ako symbol vzkriesenia, obnovenia , nepretržitosti života, plodnosti života v prírode.
Čítať viac

Blog

Veľký pôst, najdôležitejšie obdobie pred veľkonočnými sviatkami sa u veriacich východného rítu nazýva Svätá Štyridsiatnica. Zatiaľ čo u rímskokatolíkov sa Veľký pôst začína Popolcovou stredou...
Čítať viac

Blog

Obdobie fašiangov predstavuje v tradičnom kalendári druhú časť zimy. Tradície viazané k tomuto obdobiu tvoria akýsi prechod od zimného obyčajového cyklu k jarnému.
U rímskokatolíkov začínajú fašiangy po Troch kráľoch...
Čítať viac
Súčasné predvianočné obdobie prežívame v značnej miere odlišne od našich relatívne nedávnych predkov. Veď ešte naše staré mamy a otcovia v tomto období spomalili tempo života, naopak my ho neustále zvyšujeme.
Čítať viac
© Rusynfolk 2022
crossmenu-circle