Sviatok Troch kráľov, Zjavenie Pána (u rímskokatolíkov), Bohojavlenie Hospodne (u gréckokatolíkov), Zjavenie Krista Pána mudrcom (u evanjelikov) sa svätí 6. januára na počesť mudrcov a pripomína sa Ježišov krst v rieke Jordán. Podľa juliánskeho kalendára sa po staromu 6. januára slávilo Roždestvo. Úkony v tento sviatok zahŕňali očistné a ochranné motívy a pripomínali tie na Božie narodenie. V obciach východného obradu sa v predvečer konala sviatočná večera s rovnakými jedlami, večer sa slávila večiereň a svätenie vody na potoku. Kňaz dýcha na vodu, vzýva Svätého Ducha, aby sa voda stala prameňom odpustenia a nového života, ponára do nej ruku, svietnik a kríž. Svätenou vodou kropí celý chrám a ľudí, ktorí ju pijú a odnášajú si domov. Na povečerí sú svätené chleby, pšenica, víno a oleja. V deň sviatku je liturgia s myrovaním (pomazanie olejom a rozdávanie posvätených proskuriek). Jordan vodou pomocou chvojinky kropili ľudí aj obydlie, dali z nej dobytku a zvyšok uchovali na ochranu, liečenie. Posvätenie predmetov (krieda, sviečka, voda) sa robila aj na rímskokatolíckej omši a do krčahov s vodou na posvätenie ľudia vkladali aj symboly plodnosti a ochrany (jablko, soľ). Ku krčahom postavili sviečky. Vodou tiež vykropili obydlie, stajne, nabrali ju do sväteničiek, fľaštičiek, dávali z nej piť deťom, jablko si rozdelili pre zdravie. Posvätenou kriedou domáci na obloky a dvere stajní kreslili ochranný krížik a kruh, bačovia si na salaš sväteniny brali so sebou na ochranu pred démonickými bytosťami a živlami. Významnú úlohu zohrávalo v kalendárnych obradoch svätenie predmetov, jedál či rastlín kňazom počas niektorých kresťanských sviatkov (posväcovanie vody, ale aj pasky či bahniatok počas ďalších sviatkov). Posvätené predmety majú najvyšší ochranný či liečebný účinok. Od prijatia kresťanstva dochádza k významnému historickému prelínaniu termínov, funkcií a podoby sviatkov a súčasťou väčšiny z nich sa stáva rodinná účasť na svätých omšiach (rímskokatolíci), bohoslužbách (evanjelici) či slávnostných liturgiách (gréckokatolíci, pravoslávni). Traja králi boli posledným dňom koledovania a vianočných hier (najmä hry chodenie s hviezdou, pri ktorej s postavami troch kráľov prichádzal aj anjel s papierovou hviezdou na palici). Do domov prichádzal na koledu kňaz: spievali sa duchovné piesne, kňaz sa pomodlil, na dvere napísal znamenie kríža a písmená C, M, B: Christus Mansionem Benedicat. V tento deň v Šarišskom Jastrabí chodil kňaz s kantorom a džvonarom „po koľaďe“ – posväcovali príbytky a domáci ich obdarúvali jačmeňom, ovsom a kúdeľou ľanu vešanou na kríž. Keď kňaz odchádzal, žena za ním tri razy vyhodila do výšky obrus, aby jej narástol vysoký ľan. Svätila sa aj potočná voda a ľudia verili, že potom po 9 dní v potoku tiekla posvätená voda s mimoriadnymi vlastnosťami a tak sa v nej nepralo ani sa nevylievali nečistoty. V Kyjove na trojkráľovú viľiju chodili vinšovať mladí pastieri, na sánkach niesli lieskové prúty a vinšovali: „Štedrý večur, dobrý večur a vy, ľudi, znajte, koláče nám dajte, bo keď nám nedáte, vyženeme vám roháče na zelený perelich, odbijeme mu pravý ruch a budeme tuľiti, tu, tu, tu! Keľo máte v stani hadyny?“ (Z náruča pastier dal daný počet prútov): „Jak budete vyhaňaty na jar statok, žeby ste mali s čím vyhaňaty!“ Gazda dal prúty za trám v stajni a nimi vyháňal na jar dobytok. Ide o synkretickú obyčaj súvisiacu s archaickým jarným novoročím (používanie jarnej zelene). Zeleň (vo forme vrcholcov stromov, zelených prútov, rozkvitnutých vetví, bylín) symbolizovala vegetačnú silu rastu, mladosť, zdravie, plodnosť a obnovu v prírode. Čečina mala chrániť domy a polia pred negatívnymi silami, živelnými pohromami, ovocné halúzky vo vode od stridžích dní slúžili k veštbám úrody, vydaja. V predvianočnom čase roznášali chlapci a pastieri po domoch polazňe, šťedraki, brezové či vŕbové prúty (obyčaj jarného novoročia pred slnovratom/novým začiatkom), vinšovali a šibali nimi a na jar sa nimi vyháňal dobytok na pašu. V Kamienke na Tri krále chodili traja králi po domoch s betlehemom a vinšovali a spievali: „Išli 3 krale od vychodu, klaňali še svatemu rodu a pred tym rodom še nepoznali, jak by oni braca boli. Jak do maštaľni vstupovali, zlato, mirhu, obetovali, vtedy jasna hvezda more ošvecela, vtody Paninka Maria syna porodyla. Jak ho porodyla, krašne mu špivala, ľuľaj buľaj mij synačku, bo by ja bars spala. Čekaj, matko, bo by ja bars spala. Čekaj, matko, chviľku, maj kus odpočinku, pojdu ja tobi do raju po tvoju perinku.“ „Vinčujeme vam na to Bože (narodenie)... žeby zme še dočkali druhoho hojnijše, spokojnijše, urodnijše roky jak me prežili, od Pana Boha lasku a od dobrych ľudi prijasť.“(Pozn. na sviatok troch kráľov sa „po staromu“ – podľa juliánskeho kalendára – slávil sviatok Božieho narodenia).
autorka článku: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.
