Rusíni na Slovensku môžu v cirkevnom i osobnom duchovnom živote využívať cirkevné texty vo svojom materinskom jazyku. Od roku 1981 na týchto prekladoch nepretržite pracuje tím rusínskych gréckokatolíckych kňazov. Od začiatku na nich spolupracuje aj otec František Krajňák, ktorý nám v rozhovore prezradil, ako preklady vznikali a čo všetko bolo doposiaľ preložené. Podľa jeho slov je už len na veriacich, aby za ich používanie zabojovali aj vo svojich farnostiach.
Otče, kde sú vaše korene, odkiaľ pochádzate a kde ste vyrástli?
Narodil som sa v Prešove v roku 1956. Bývali sme v Solivare, kde som chodil aj do Základnej školy a do roku 1958 aj do kostola, pretože gréckokatolícka cirkev bola od roku 1950 zakázaná a do pravoslávneho chrámu naša rodina chodiť nechcela. Rod Krajňákovcov má pôvod v Abranovciach, ktoré boli filiálkou Ruskej Novej Vsi a rod Mižičkovcov má korene v Kereštveji, čo je dnešná Okružná. Niekedy v minulosti sa tam gréckokatolíci považovali za rusnákov, hoci už rozprávali po šarišsky. To je osud Rusínov v okolí Prešova. Okolo roku 1700 pôsobil v Ruskej Novej Vsi biskup de Camelis, ktorý v jednom dokumente uviedol, že jeho veriaci v obci rozprávajú po „russky“, no mnoho slov už majú šarišských. V roku 1969 som v katedrálnom chráme v Prešove so svojimi tromi bratmi a sestrou prijal sviatosť myropomazania z rúk preosvieteného vladyku Vasiľa Hopka. Už nám bolo jasné, že sme gréckokatolíci a naše miesto je v Gréckokatolíckej cirkvi.
Prečo ste sa ako malý chlapec rozhodli pre kňazstvo a službu národu? Išli ste v šľapajach svojich predkov?
Vždy som cítil, že mojím poslaním je byť kňazom. Viedol ma k tomu môj strýko, Vojtech Molčan, u ktorého som ako dieťa trávil skoro každý deň. Mne a každému, s kým sme sa stretli, hovoril, že zo mňa bude kňaz. Naučil ma spievať „O, kto, kto, Nikolaja ľubit“ a ja som túto pieseň spieval počas celého roka. Zomrel v roku 1969. Ako desaťročný školák som miništroval gréckokatolíckemu kňazovi, o. Edmuntovi Gulovičovi, ktorý býval v dome môjho deda. Službu božiu slúžil v cirkevnoslovanskom jazyku a ja som mu odpovedal. Kázal po rusínsky. Dlhé roky bol správcom farnosti v Jakubanoch. Začiatkom sedemdesiatych rokov, keď už bol na dôchodku, sa presťahoval do Prešova – Solivaru. Keď som sa prihlásil do seminára, učil ma osem hlasov oktoicha, pamätám si, akoby to bolo dnes, tropár: Kameni zapečatanu od Judej. Už od malička som mal rád prírodu a v roku 1968 som sa stal skautom. Príroda a skautské idey ma veľmi oslovili. Celý život som sa skautingom zaoberal a mnoho z jeho pedagogiky a romantiky som preniesol aj do mojej pastorácie s mládežou. Po skončení základnej školy som išiel na Gymnázium v Prešove na Konštantínovej ulici a v roku 1976 som bol prijatý na štúdium teológie v Bratislave.
V ktorých farnostiach a ako dlho ste počas svojho kňazského života pôsobili?
Po vysvätení som bol hneď ustanovený za správcu farnosti v Rokytove pri Humennom. Tam som bol až do apríla 1982, keď som narukoval do základnej dvojročnej vojenskej služby do Uherského Hradišťa na Morave. Z vojny som sa vrátil v marci 1984 a až do októbra 1985 som bol ešte stále kňazom v Rokytove. Potom ma ordinár o. Hirka preložil do farnosti v Medzilaborciach, kde som bol až do roku 2006. V tom roku ma preložili do Kamienky, kde som pôsobil až do roku 2019. Od roku 2019 som na dôchodku.
Kedy ste sa začali zaujímať o to, že by bolo potrebné pripraviť preklady liturgických textov a častí svätého Evanjelia do rusínskeho jazyka a ako ste sa k tomu dostali?
Keď som prišiel do Rokytova, bola tam atmosféra, ktorú som nazval „slovakizačná“. Kňaz predo mnou začal v chráme zavádzať slovenčinu. Väčšina ľudí to ale nechcela, a keď som sa ich opýtal, ako mám slúžiť, aby rozumeli, nevedeli odpovedať. Nakoniec však priznali, že po rusínsky by bolo najlepšie. A tu je začiatok toho, keď sme sa pustili do rusínskych prekladov. Viedla nás k tomu pastoračná potreba, pretože Rusíni slúžili liturgie v cirkevnoslovanskom jazyku a Evanjeliám a Listom apoštolov rozumeli už veľmi slabo. Ľudia chceli rozumieť Božiemu slovu v plnosti a od svojich farárov prosili Sväté Písmo v materinskom jazyku. No dovtedy nebolo nič preložené a veriaci si pomáhali slovenskými, ukrajinskými alebo ruskými prekladmi. Tak sa začalo naše dielo.
Kedy ste sa začali zaujímať o to, že by bolo potrebné pripraviť preklady liturgických textov a častí svätého Evanjelia do rusínskeho jazyka a ako ste sa k tomu dostali?
Keď som prišiel do Rokytova, bola tam atmosféra, ktorú som nazval „slovakizačná“. Kňaz predo mnou začal v chráme zavádzať slovenčinu. Väčšina ľudí to ale nechcela, a keď som sa ich opýtal, ako mám slúžiť, aby rozumeli, nevedeli odpovedať. Nakoniec však priznali, že po rusínsky by bolo najlepšie. A tu je začiatok toho, keď sme sa pustili do rusínskych prekladov. Viedla nás k tomu pastoračná potreba, pretože Rusíni slúžili liturgie v cirkevnoslovanskom jazyku a Evanjeliám a Listom apoštolov rozumeli už veľmi slabo. Ľudia chceli rozumieť Božiemu slovu v plnosti a od svojich farárov prosili Sväté Písmo v materinskom jazyku. No dovtedy nebolo nič preložené a veriaci si pomáhali slovenskými, ukrajinskými alebo ruskými prekladmi. Tak sa začalo naše dielo.
Kto vám pomáhal prekladať spomínané liturgické texty a texty Nového Zákona?
V Ňagove som mal a dodnes mám dobrého priateľa – Sergeja Smetanku, ktorý bol po revolúcii dlhé roky starostom v Ňagove. On ma v roku 1981 zaviedol za Jozefom Kudzejom, ktorý písal rusínske básne a divadelné hry a zaoberal sa rusínskym jazykom. Súhlasil s prekladaním cirkevných textov do rusínčiny, pustili sme sa do toho a robíme to spoločne dodnes. Začali sme Malým katechizmom pre rusínske deti, potom sme sa pustili do Evanjelia, Listov apoštolov, sviatostí. Spočiatku bolo do práce zapojených viac kňazov a laikov, no po čase sa vytvoril tím, v ktorom je pán Kudzej, o. Krajňák, o. Barna, o. Jasik, o. Kostiľnik, o. Popovec. Preklady konzultujeme aj s pani Pliškovou z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry. Tak je tomu dodnes.
Ako dlho sa už zaoberáte prekladmi spomínaných textov do rusínskeho jazyka? Čo všetko sa vám doposiaľ podarilo preložiť?
Ako som už spomínal, prekladáme od roku 1981, keď sme začali Katechizmom. Preklad Svätého Písma do rusínskeho jazyka sme začali robiť v roku 1984. Prvými boli Listy apoštolov a Evanjeliá na nedele a sviatky celého roka, a potom Evanjeliá od sv. Jána a kompletné Tetraevanjelium. Všetci, ktorí sa podieľali na prekladoch, sú uvedení v daných vydaniach. Na kompletnom Novom zákone sa začalo robiť v roku 2015. Ďakujeme Pánu Bohu, že nám dal zdravie a silu toto dielo doviesť do úspešného konca. Veríme, že bude presvecovať duchovným svetlom a Božou múdrosťou každého, kto ho otvorí na čítanie. Pri prekladaní sme sa držali cirkevnoslovanského textu, no konfrontovali sme ho hlavne s prekladmi v slovenskom, českom, ukrajinskom a ruskom jazyku, ktoré boli vydané tak pre katolíkov, ako aj pre protestantov. Svätý Cyril a Metod preložili Sväté Písmo do staroslovanského jazyka z gréčtiny.
Usilovali sme sa čo najviac priblížiť rusínsky text k spomenutým predchádzajúcim zdrojom. Doposiaľ sme preložili tieto diela: Katechizmus pre rusínske deti, Sviatosť krstu, myropomazania, sobáša, Krížová cesta, Listy apoštolov a Evanjeliá na nedele a sviatky celého roka, Moleben ku Kristovým strastiam, Strastný akatist, Moleben k Narodeniu Ježiša Krista, Moleben ku vladykovi Hopkovi, Akatist ku vladykovi Gojdičovi, Malý trebník – to znamená rozmanité požehnania a posvätenia, Pohreb veriacich, Parastas. V posledných rokoch sme prekladali tieto diela: Nedeľná večiereň, Liturgia vopred posvätených darov, Veľkonočné a vianočné bohoslužby. Preložený je i kompletný Nový zákon a Liturgia Jána Zlatoústeho. Veľkým dielom je aj modlitebník „Radujte sja v Hospoďi“. Všetky tieto diela majú aj cirkevné schválenie.
Aká je súčasná situácia v oblasti používania spomínaných prekladov v cirkevnom a duchovnom živote farností? Dostávajú sa tieto preklady aj medzi ľudí?
Dostávajú. V tejto oblasti robí najviac práve Spolok svätého Jána Krstiteľa. Ten propaguje tieto vydania prostredníctvom svojho časopisu Artos a rusínskeho gréckokatolíckeho kalendára. Všetky vytlačené vydania je možné si objednať na adrese redakcie. Je iba na samotných veriacich a kňazoch, ako a či budú využívať tieto diela v osobnom a cirkevnom živote.
Je už táto celoživotná práca na prekladoch ukončená? Majú Rusíni dnes už k dispozícii všetky preklady pre svoje duchovné potreby?
Majú. Svedčia o tom vyššie spomenuté diela. Rusíni majú vo svojom materinskom jazyku dostupné všetky fundamentálne bohoslužby od sviatosti krstu cez sv. liturgiu až po pohreb. Musia ale za nich zabojovať u svojich kňazov. A čo by ešte bolo potrebné preložiť? Žaltár.
Stáli ste aj pri obnovení historického Spolku sv. Jána Krstiteľa. Kedy bol spolok obnovený a s kým ste na jeho obnovení pracovali? S akými aktivitami spolok začal a ktorým sa venuje v súčasnosti?
Spolok sv. Jána Krstiteľa založil v roku 1862 o. Alexander Duchnovič, zrušený bol v roku 1974 a obnovený rusínskymi kňazmi v roku 2004. Obnovili ho o. Jaroslav Popovec, o. František Krajňák, o. Milan Jasik, o. Martin Kostiľňik, o. Vladimír Pančak a o. Igor Pančak. Programom spolku je náboženský, národný a kultúrny rast Rusínov. Okrem pastoračných aktivít s mládežou a veriacimi vydáva časopis a kalendár, a samozrejme, všetky cirkevné preklady do rusínskeho jazyka. Všetky jeho aktivity pravidelne uvádzame na stránkach každého vydania časopisu Artos.
Čo by ste odkázali Rusínkam a Rusínom na Slovensku?
Iba toto: Buďte hrdí na svoju identitu, na národné a náboženské bohatstvo svojich predkov. Na 1. svetovom kongrese Rusínov v Medzilaborciach v roku 1991 bolo nad účastníkmi kongresu veľkými písmenami napísané:
„Oj, probuďte sja Rusîny, žeby na vas bylî hordy vašy ďivky, syny.
Žeby plody vašych otciv ne propalî,
žeby hroby vašych predkiv ne plakalî“.
Je to program na celý život.
Autorka článku: Natália Hrebíková
