Narodenie presvätej Bohorodičky alebo Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny je jedným z dvanástich veľkých cirkevných sviatkov vo východných cirkvách a slávi sa 8. septembra ako prvý veľký sviatok liturgického roka. Svätí sa narodenie Márie rodičom svätým Joachimovi a Anne. Jeho základom je informácia v Jakubovom protoevanjeliu o tom, že Máriini rodičia Joachim a Anna boli dlho bezdetní a hoci to bolo považované za prekliatie, neupadali na duchu a modlili sa. Podľa tradície už v 4. storočí dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na počesť Narodenia Presvätej Bohorodičky a sviatok sa spomína v liturgickom kalendári už za pápeža Gelásia (492-496).
Sviatok Povýšenia Úctyhodného Kríža svätené 14. septembra patrí k najstarším sviatkom liturgického roka. Jeho základom bolo nájdenie svätého Kríža v 4.storočí a dátum sa viaže k dátumu posviacky chrámu Pánovho vzkriesenia v Jeruzaleme z roku 335. Na nasledujúci deň sa konalo slávnostné uctievanie kríža pozdvihnutím. Počas pozdvihovania svätého Kríža zhromaždený ľud viackrát opakoval zvolanie Pane, zmiluj sa. Kríž je symbolom víťazstva nad hriechom – duchovnou smrťou a prameňom nového života, zjednotenia človeka s Ježišom Kristom. To vyjadruje aj spomínaný obrad povyšovania kríža. Kňaz sa skláňa s krížom až k zemi - symbolika Kristovej smrti – a vzpriamuje sa, čo naznačuje jeho slávne vzkriesenie.
Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti v súvislosti so Synom Ježišom Kristom. Sviatok sa svätí 15. septembra a v gréckokatolíckej cirkvi je nazá´ývaný sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky.
Na koncile v Efeze (431) bola Panna Mária oficiálne vyhlásená za Bohorodičku. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku a rozšíreniu úcty napomohlo aj rytierstvo. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom, asketická literatúra, počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí a v neskorom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi.
V prostredí Habsburskej monarchie bol mariánsky kult šírený najmä rádom jezuitov a súvisel s protireformačnými snahami. Mariánsky kult zohral významnú úlohu v barokovej zbožnosti najmä ľudových vrstiev: Panna Mária ako milosrdná orodovníčka bola obrazom reflektovaným v ľudových sviatkoch, viere, spoločenskom živote (mariánske púte, spoločenstvá), ľudovom rezbárstve (soška), maliarstve (obrazy maľované na skle), v tvorbe náboženských tlačí, škapuliarov, agnuštekov, porcelánových sošiek, olejotlačí. Panna Mária sa stala patrónkou Slovenska (Sedembolestná Panna Mária Šaštínska), Uhorska, Rakúska, patrónkou matiek, chorých, pútnikov, medovnikárov, vojakov, slobodných, detí. Úctu vyjadrovali aj mariánske piesne, v ktorých sa spojil ľudový spevný štýl a ľudová viera. Mariánske farby modrá s bielou sa objavujú na tradičnom odeve, výšivkách a zásterách, ktoré sa nosili pri mariánskych sviatkoch.
Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem (v preklade Slávna u slovenského národa) z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.
Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom, kde v kaplnke šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný chrám Sedembolestnej Panny Márie, dnes bazilika minor.
V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska. Bazilika je dnes národnou svätyňou, kde sa každoročne 15. septembra koná najväčšia púť. Vo východných cirkvách má Bohorodička rovnako mimoriadne významné postavenie a jej ikona je súčasťou hlavného, druhého radu ikon na ikonostasoch v cerkvách, vľavo od cárskych dverí. Ikona Presvätej Bohorodičky je v tradícii cirkvi spomedzi ikon najuctievanejšou. Jej spodný odev je modrej farby, symbolizuje jej ľudskú prirodzenosť. Vrchný plášť je červenej farby, symbolizuje jej úplné odovzdanie sa Kristovi. Východná cirkev o Márii učí, že je Bohorodička a navždy Panna. Tri hviezdy na Máriinom plášti, na čele a oboch ramenách symbolizujú toto jej dokonalé panenstvo (pred, pri a po pôrode).
autorka článku: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.
