Oli Džupinková: Svoje korene môžeme spoznávať cez jedlo, hudbu a tradície a navzájom sa inšpirovať.

Foto: Katarína Šlesárová

Oli Džupinková Rusínov propaguje vo svojej práci, v najpočúvanejšom rádiu Slovenska. Pre priateľov a kolegov v Bratislave vyvára a vypeká rusínske jedlá. Spolu s kamarátom Petrom a mamou Oľgou vydali úspešnú knihu Mamina rusínska kuchyňa v troch jazykoch. Taktiež má na konte nejednu úspešnú crowdfundingovú kampaň. 

Vyrastala si v obci Pichne, prezraď našim čitateľom, kam až siahajú tvoje korene.

 

Narodila som sa v Snine, ale vyrastala som v Pichniach, odkiaľ pochádza môj otec. Jeho mama, babča Anna Džupinková (rod. Babčáková), pochádza zo Stariny a do Pichní sa vydala. Moja mama pochádza z Uličského Krivého, kde som prežívala každé prázdniny s babkou Helenkou Čokinovou (rod. Dunajčakovou) a dedkom Jožkom Čokinom. Obe časti mojej rodiny sú Rusíni a sme pravoslávneho vierovyznania. Vždy hovorím, že som taký mix pujďačky a pijďačky. 

 

Nikdy si sa netajila tým, že si Rusínka. Dokonca ani v tvojej práci v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku. Vedeli tvoji kolegovia v Bratislave, kto sú Rusíni? 

Foto: Katarína Orešanská

Niektorí vedeli, niektorí nie. Ale veľmi rýchlo to zistili, pretože som im uvarila naše tatarčané pirohy a holubky. A ešte mačanku a boršč. To sú jedlá, ktoré najčastejšie varím kolegom a kamarátom, pretože všetkým chutia. A samozrejme, holubky alebo mačanku si bežne doma len tak neuvaríš - na to potrebuješ pol dňa. Tie recepty sú vždy minimálne pre šesť a viac ľudí. Skúste urobiť 10 holubkov alebo len malý hrniec boršču. To sa nedá! :) V rádiovej kuchynke napríklad zvyknem nechať celý veľký hrniec a každý si naberie koľko chce. A popritom vždy vysvetľujem, kto sú Rusíni, aké máme tradície atď. Vo vysielaní moji kolegovia z Hemendexu, Djuro a Marek, vždy radi pripomenú, že som Rusínka a myslím si, že to je tiež skvelá forma šírenia, že tu sme. Nikdy som sa tým netajila, práve naopak, je to pre mňa prirodzené a som na to hrdá. 

 

Podarilo sa ti nádherné dielo, spolu s Petrom Šuchtárom a mamou Oľgou Džupinkovou, ste vydali knihu Mamina rusínska kuchyňa, v ktorej sú vaše rodinné tradičné recepty rusínskych jedál. Kedy vznikol tento nápad a ako vyzeral proces tvorby tejto knihy?

Foto: Tomáš Halász

Nápad vznikol v podstate pri stole, na ktorom boli holubky, boršč, pirohy a kopec ďalších našich jedál. Pred pár rokmi prišli moji kamaráti, medzi ktorými bol aj Peťo, k nám na návštevu na východ, pretože chceli vidieť, odkiaľ pochádzam. Moja mama sa, samozrejme, postarala o najlepší rusínsky catering. Kamarátom tak chutilo, že si pýtali recepty a zistili sme, že žiadna taká kniha neexistuje. Tak sme sa do toho pustili. Zozbierali sme všetky recepty mojej mamy, krstnej mamy a starých mám a zistili sme, že to už je naozaj na knihu. Všetky recepty, ktoré sú v knihe odfotené, je ich vyše 50, uvarila a upiekla moja mama. Všetko sme fotili u nás doma v Pichniach. Teším sa, že sa nám podarilo vydať knihu Mamina rusínska kuchyňa v troch jazykoch (slovenčina, rusínčina a angličtina), pretože ju kupujú ľudia nielen na Slovensku, ale posielame ju aj do celého sveta. Na trhu je už jej tretie vydanie a stále sa predáva - www.rusinskakuchyna.sk. Verím, že aj naša kniha prispela k šíreniu povedomia o živote Rusínov na Slovensku, aj keď je to len kúsok z obrovskej mozaiky. Urobili sme to pre radosť, pre ďalšie generácie a pre rusínsku hrdosť.

Foto: Alexandra Hrašková a archív Mamina rusínska kuchyňa
Ktoré je tvoje najobľúbenejšie jedlo? Prezradíš nám recept?
 
Všetky sú moje najobľúbenejšie! Ale úplne jednoduchý a rýchly recept sú šepky z kyslého mlieka. Na prázdninách v Uličskom Krivom sme každý pondelok, stredu, piatok a sobotu chodievali do miestnych potravín po čerstvý chlieb a rožky. Niekedy sa však stalo, že sme všetko zjedli skôr, ako sme mohli kúpiť ďalší chlieb, a tak nám babka Helenka Čokinová pripravovala na raňajky šepky. Vždy, keď napiekla plnú misku, ktorú dala na stôl a položila k nej domáci džem a maslo, sme sa na šepky s chuťou vrhli. Raňajky pred domom na lavičke a pod hroznom s domácimi šepkami mali vždy svoje čaro a rada na to spomínam.
Šepky z kyslého mlieka
Foto: Ján Štovka

Potrebujeme:

 

500 g polohrubej múky

250 ml kyslého mlieka

1 ČL sódy bikarbóny

soľ

olej alebo bravčovú masť

maslo, džem, med

 

Postup: Do polohrubej múky pridáme soľ, sódu a kyslé mlieko. Vypracujeme cesto, ktoré nemá byť veľmi tuhé. Rozvaľkáme, a nakrájame na štvorčeky alebo vykrojíme pohárom kolieska, ktoré vyprážame na panvici na oleji alebo bravčovej masti. Upečené ešte horúce prikryjeme utierkou alebo alobalom. Pekne zmäknú. Podávame s maslom, džemom, medom.

 

Recept na šepky z relácie RTVS Dedovizeň:

 

Oli, v týchto dňoch prebiehajú veľkonočné sviatky, ako ich slávite doma? Odhaľ našim čitateľom, ktorí vašu knihu ešte nemajú, nejaký veľkonočný recept.

 

Naša rodina dodržiava vianočné aj veľkonočné sviatky podľa juliánskeho kalendára. Ale pamätám si, že moji kamaráti boli v Pichniach aj na Veľkú noc a primárne sa všetko točilo okolo jedla. Máme jeden krásny zvyk, skôr, ako sa u nás začne piecť veľkonočná paska, otec vybehne von a vytrhne tri vŕbové prúty, aby paska dobre kysla. Tie mama položí na utierku, pod ktorou potom kysne cesto. Paska je jedným zo symbolov veľkonočných jedál, tak ako maslo, soľ, hrudka, vajíčka či domáca klobáska. Všetko si robíme sami, teda moja mama. Ja som úplný antitalent na akékoľvek maľovanie vajíčok, takže u mňa vyhráva maľovanie vajíčok v cibuľových šupkách. U nás sa nešibe, nemáme tradíciu korbáčov a oblieva sa len symbolicky, kvapkami vody. 

Foto: archív Mamina rusínska kuchyňa

Návod na tradičné maľovanie vajíčok z knihy Mamina rusínska kuchyňa:

www.rusinskakuchyna.sk/tradicne-malovanie-vajicok

 

A milujem náš veľkonočný dezert: pečenú tvarohovú hrudku. Je to rýchly, ľahký a chutný dezert. Robíme ho najmä počas Veľkej noci, ale po vydaní knihy ho pripravujem často aj kamarátom počas celého roka. 

 

Pečená tvarohová hrudka

Foto: Ján Štovka

500 g tvarohu

5 vajec

50 g masla

150 g polohrubej múky

1 kypriaci prášok

5 PL kryštálového cukru

citrónovú kôru

1 vanilkový cukor

hrozienka alebo brusnice

soľ

 

Postup je veľmi jednoduchý, žĺtky vymiešame s maslom a cukrom, pridáme tvaroh a sneh z bielkov. Potom pridáme soľ, vanilkový cukor, hrozienka alebo sušené brusnice a múku s kypriacim práškom. Na záver pridáme postrúhanú citrónovú kôru. Všetko premiešame a dáme do formy na pečenie. Nezabudnite vymastiť plech maslom a vysypať hrubou múkou alebo piecť na papieri na pečenie. Vrch potrieme rozšľahaným vajíčkom. Pečieme pomaly a dlho, teda 60 minút na 180 stupňov. Mňam!

 

Recept je z knihy Mamina rusínska kuchyňa

Autori: Oli Džupinková, Oľga Džupinková, Peter Šuchtár

www.rusinskakuchyna.sk 

 

 

Čo by si chcela odkázať našim čitateľom?

 

Buďme hrdí na to, odkiaľ pochádzame a kto sme. Zachovávajme naše zvyky, tradície a chute a podeľme sa o ne s ľuďmi, ktorých stretávame vo svojom živote. Pretože svoje korene môžeme spoznávať cez jedlo, hudbu a tradície a navzájom sa inšpirovať. V mojom prípade je to vďaka a obrovská hrdosť na rodičov a starých rodičov, vďaka ktorým som to všetko mohla spoznať.

Autorka článku: Dominika Novotná

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
© Rusynfolk 2021
crossmenu-circle