Peter Štefaňák je jednou z najvýraznejších osobností súčasného rusínskeho hnutia na Slovensku. Založil občianske združenie molody.Rusyny, bol jeho prvým predsedom, desať rokov vedie internetové rádio rusyn FM a dvanásť rokov pôsobí ako vedúci a tanečník folklórneho súboru Ruthenia. V súčasnosti je predsedom Okrúhleho stola Rusínov Slovenska, a ako nám prezradil v rozhovore, do budúcna má ešte veľa plánov.
Pochádzaš z obce Malý Lipník v slovensko-poľskom pohraničí. Bolo v tvojej rodine alebo okolí bežné používanie rusínskeho dialektu? Uvedomoval si si ako malý chlapec svoj rusínsky pôvod?
Používanie dialektu bolo v mojom okolí veľmi bežné a štandardné v komunikácii doma, na ulici. V škole medzi mladými bol dialekt už veľmi zriedkavý. Platilo, že čím nižší ročník, tým sporadickejšie sa dialekt používal. Ako dieťa som si uvedomoval, že v dedine sa rozpráva inak, ale tým, že rodičia takto rozprávali dennodenne, som to považoval za súčasť nášho života. Zaujímavosťou však je, že ani ja, ani moji súrodenci sme v detstve nekomunikovali dialektom, ale po slovensky. Bol to vtedy trend alebo móda, že sa s deťmi rozprávalo po slovensky. Nech boli dôvody akékoľvek, dnes sa na to pozerám ako na veľmi zvláštny jav, že často nevedomky, možno nechtiac, ale hlavne potichu sa vychovávala nová generácia bez aktívnej znalosti dialektov. V detstve som teda vnímal jazykovú odlišnosť a nepovedal by som, že som si uvedomoval rusínsky pôvod. Osveta bola takmer na nulovej úrovni a okrem slova Rusnak som až do strednej školy snáď ani nepočul pomenovanie Rusín. Moje korene som v detstve vnímal predovšetkým cez pieseň, ku ktorej mali obaja rodičia veľmi blízko. Mená ako Marka Mačošková, Anka Servická, Lukacko-Karaffa, Vasilenko-Džupin, Anka Poráčová boli pre mňa Rolling Stones či Depeche Mode. To je to, čo pre mňa dialekt zachránilo aj pre budúcnosť – náš folklór.
V akom období si sa intenzívnejšie začal zaujímať o rusínsku kultúru, históriu a jazyk? Čo ťa k tomu motivovalo?
Obdobie štúdia na gymnáziu v Starej Ľubovni bolo pre mňa kľúčové. Vždy som mal rád kultúru, umenie a históriu a snažil som sa tejto oblasti venovať počas študentských čias, niektorým aktivitám už od základnej školy. Môžem povedať, že na začiatku všetkého bol referát o mojej rodnej obci. Pri jeho tvorbe som s hrôzou zistil, že nie je samozrejmosťou, že každá obec má knižné vydanie svojej histórie. Na tomto základe neskôr vnikla práca, s ktorou som sa zapojil do geografickej olympiády a postúpil som až na celoslovenské kolo. Práve to bol dôležitý impulz pre moje ďalšie smerovanie, výber vysokej školy aj rusínske aktivity. Odborná porota veľmi ocenila prácu a odporúčala mi venovať sa študovaniu naďalej, a následne vydať monografiu. Šesťročné úsilie vzdelávania, študovania, navštevovania archívov, navštevovania najstarších obyvateľov – to všetko vyústilo nielen do vydania monografie, do poznania histórie obce, ale vďaka tomu som si uvedomil, kto vlastne som.
Medzi tvoje prvé aktivity v oblasti rusínskeho hnutia na Slovensku patrí práve založenie občianskeho združenia molody.Rusyny. Aká bola cesta k realizácii myšlienky združovať mladých Rusínov a Rusínky v našom hlavnom meste?
Vydanie spomínanej publikácie o obci mi otvorilo dvere. Vďaka tomu som spoznal ďalších aktívnych ľudí z rusínskych obcí, ktorí študovali v Bratislave. Rusínska opekačka na Partizánskej lúke vytvorila základ pre partiu – rusínske jadro – ako sme si vraveli. Boli sme plní elánu a každý vniesol do nášho fungovania množstvo nápadov a myšlienok. Chápali sme, že ak chceme, aby náš národ prežil, musíme pracovať s mladými ľuďmi a šíriť osvetu. Po roku intenzívneho stretávania sa sme založili občianske združenie s celoslovenskou pôsobnosťou, kde som bol na prvom sneme zvolený za predsedu organizácie. Všetci sme cítili veľký potenciál a naša aktivita nabrala nevídaný rozmer. Pre mnohých bolo paradoxom práve to, že takéto mládežnícke hnutie má hybnú silu nie z regiónu, ale z hlavného mesta. My sme to však takto raritne nechápali. Stále totiž platí, že hodnotu niečoho si uvedomíte až vtedy, keď o to prídete. Tak to bolo aj s nami. Čím ďalej sme boli od domova, tým viac sme si uvedomovali, aká krásna, ale nedocenená je naša identita. To v nás umocňovalo potrebu vytvoriť komunitu s atmosférou, ktorá nám chýbala z domova. Z toho domova, kde všetci berú mnohé veci ako samozrejmosť.
Ako fungovalo združenie vo svojich začiatkoch a akým smerom sa uberalo? Čo patrilo medzi najvýznamnejšie aktivity a najväčšie úspechy o.z. molody.Rusyny?
V združení sme si veľmi striktne a prísne vymedzili pravidlá fungovania. Stanovy, smernice a organizačné poriadky boli dokumenty, ktoré nepatrili len „do šuflíka“. Boli to elementárne materiály, ktoré určovali smerovanie celej organizácie. Hneď na začiatku sme kreovali miestne organizačné jednotky v študentských mestách Bratislava, Nitra, Košice, Prešov a dve organizačné jednotky v regióne, a to v Starej Ľubovni a Snine. Najväčším úspechom bolo to, že sa nám darilo osloviť veľké množstvo mladých ľudí a za prvé tri roky sme položili základy väčšiny profilových projektov, ktoré členovia občianskeho združenia realizujú dodnes. Dokázali sme mať široký záber podujatí a ročne sme ich počítali na desiatky. Išlo nielen o kultúrne, spoločenské, športové, ale aj o vzdelávacie či osvetové podujatia. Po roku sme boli prijatí za člena Svetového fóra rusínskej mládeže a z rúk mladých Rusínov z Ukrajiny sme si prevzali ocenenie za najaktívnejšiu mládežnícku rusínsku organizáciu na svete.
Jedným z cieľom o.z. molody.Rusyny je aj realizovať podujatia a aktivity v regiónoch, odkiaľ členovia pochádzajú. Tvojím projektom je práve letný festival Rusínska vatra v Malom Lipníku. Začiatky boli istotne skromné. Kde sa festival posunul od svojho vzniku a v čom je prínosom nielen pre región, ale aj pre rusínske hnutie na Slovensku?
Áno, Rusínska vatra je projekt, ktorý zastrešujem v združení do dnešných dní. Prichádzali sme do regiónu, kde podobný rozsah akcie nebol od 80-tych rokov. Preto sme najprv zrealizovali nultý ročník, aby sme zistili ohlasy miestnej komunity skôr, ako začneme s organizovaním festivalu. Podujatie má dnes vďaka členom organizácie, ale predovšetkým vďaka mnohým miestnym obyvateľom a obci Malý Lipník nadregionálny a v určitom ohľade celoslovenský význam. Získali sme niekoľko stabilných partnerov, darí sa nám získavať financie aj z dotácií. Každoročne sa snažíme dvíhať úroveň festivalu, čo sa odráža aj v náraste počtu divákov. Podujatie vyplnilo kultúrnu medzeru, ktorá v doline dlhé roky bola. Rusínska vatra má určite význam aj pre rusínske hnutie. Je totiž takou malou „Rusínskou Pohodou“, multižánrovým festivalom, kde sa prezentuje nielen tanec, spev, hudba ale aj hovorené slovo, výtvarné umenie, história. Cieľom je, aby festival prilákal ľudí, ktorí si povedia, že ak spoznať Rusínov so všetkým čo ich charakterizuje, tak práve u nás.
Ešte počas tvojho pôsobenia v o.z. molody.Rusyny si sa rozhodol založiť aj folklórny súbor Ruthenia a internetové rádio rusyn FM. Čo ťa motivovalo rozširovať aktivity združenia aj do oblasti folklóru a folklorizmu a dokonca do mediálnej oblasti?
Kultúra a média sú dve veľké hybné sily. Jedno vás chytí za srdce a dušu, a to druhé vám pomôže kreovať mienku. Nič nezbližuje ľudí viac ako pieseň, ktorú si môžu spoločne zaspievať, prípadne si pri nej aj zatancovať. S folklórom sa ľudia radi identifikujú, a zároveň je to niečo, čo im v moderných mestách ďaleko od domova najviac chýba. Nie každý má možno vlohy niečo organizovať, ale rusínska kultúra sa dá zachrániť aj cez folklór. Vznik internetového rádia bol už iný príbeh, kde motivácia prišla zvonku, konkrétne z lemkovského rádia lem FM. Keď som videl, že takéto médium vie fungovať v podstatne menšej komunite, pochopil som, že je to potrebné zrealizovať aj u nás. Zároveň, viete si predstaviť lepší nástroj ako dostať živý jazyk medzi mladých? Cez pieseň a hovorené slovo v rádiu to bolo úplne ideálne.
Obe tieto zložky sa postupne osamostatnili a dnes fungujú ako samostatné občianske združenia a ty si dodnes riaditeľom rádia rusyn FM, a aj vedúcim FS Ruthenia. Ako dnes vyzerá vysielanie rádia rusyn FM, čo ponúka svojim poslucháčom a ako sa z tvojho pohľadu posunulo samotné vysielanie, redakcia i jeho obsah? V čom vidíš jeho prínos pre rozvoj rusínskej menšiny na Slovensku?
Rádio si prešlo desaťročným vývojom a dnes ponúka relácie o osobnostiach, historických udalostiach, podujatiach, dennodenné správy, rozprávky, záznamy z liturgií, hitparádu, reláciu o varení, diskusné relácie, literárne relácie, relácie o našich obciach či o zaujímavostiach zo sveta. Záber je skutočne široký, týždenne 16 kolegov pripraví 64 premiérových relácií. Oproti začiatkom, keď sme vysielali dve relácie, je posun enormný. Rádio každoročne zaznamenáva nárast počúvanosti minimálne o 20%, stáva sa súčasťou mnohých domácností a bolo silným partnerom pri kampani pred sčítaním obyvateľstva. Rádio rusyn FM už niekoľko rokov spolupracuje s komunitami v zahraničí a doplnilo vysielaciu štruktúru o relácie Holosy Rusyniv Pidkarpaťa, Lemkoviny, Vojvodiny, Ameriky.
FS Ruthenia dnes patrí medzi najúspešnejšie folklórne kolektívy na Slovensku, čo môžeme usúdiť aj na základe toho, že v roku 2022 získal titul laureát na celoštátnej postupovej prehliadke a súťaži choreografií folklórnych kolektívov Jazykom tanca. Čo všetko predchádzalo tomu, že sa súbor dostal až sem za pomerne krátky čas, a to za 12 rokov jeho existencie? Ako by si porovnal začiatky súboru so zázemím a skúsenosťami, ktoré má dnes?
Súbor sa už vo svojich začiatkoch stal silným zázemím pre rusínsku komunitu v Bratislave. Absenciu pedagógov, priestorov, odevu a skúseností vyplnili v prvých rokoch priateľské, takmer až rodinné vzťahy členov. Práve vďaka takejto priaznivej atmosfére sa súboru podarilo napredovať, získať dotácie, doplniť odev, prenajať priestory a nakoniec spolupracovať s pedagógmi a externými odbornými kapacitami v oblasti etnomuzikológie, etnológie, či etnochoreológie. Často vravím, že my sme sa na stav nula dostali po štyroch rokoch. A od toho momentu sme mohli budovať systém v súbore, ktorý zodpovedal cieľu reprezentovať rusínsku národnostnú menšinu a pomáhať uchovať tradičné prejavy ľudovej kultúry. Porovnávať teda začiatky s dneškom môžem dvojako. Na jednej strane máme od začiatku dodnes v súbore množstvo srdciarov, ktorí sú ochotní pomôcť kedykoľvek to kolektív potrebuje. To sa našťastie nezmenilo. Na druhej strane sú skúsenosti a výstupy, ktoré sú už na neporovnateľnej úrovni. Či sa budeme rozprávať o tanečnom, hudobnom, spevnom prejave alebo o odeve, na každej úrovni sme zaznamenali ohromný posun vpred. Je to však výsledok systematickej práce a plánovania. V roku 2022 sme založili Detský folklórny súbor Rutheniačik, kde postupne pripravujeme nastupujúcu generáciu.
Medzitým si vytvoril aj internetový obchod Rusynshop, ktorý ponúka darčekové predmety či publikácie s rusínskou tematikou. Ako si sa dopracoval k tomu, že aj o takýto koncept by mali ľudia záujem?
Myšlienkou pre vznik Rusynshopu bolo primárne pomôcť pri budovaní národnostnej identity. Znie to neuveriteľne, ale aj obyčajné tričko s nadpisom Rusyn má osvetový charakter. Pred 15 rokmi by si ho málokto obliekol, dnes je po ňom dopyt. A kto si spomenie, kde bolo možné kúpiť rusínsku literatúru? Nikde? A aj preto sme tu.
Okrem spomínaných aktivít si aj predsedom o.z. Okrúhly stôl Rusínov Slovenska. Prečo si sa rozhodol po ukončení členstva v o.z. molody.Rusyny ísť v rusínskom hnutí práve touto cestou?
Je prirodzené, že v organizácii mladých nie je možné pracovať doživotne. O mojej ďalšej ceste som rozmýšľal hneď po tom, čo som sa rozhodol už nekandidovať na predsedu organizácie molody.Rusyny. Vtedy, ešte ako člen mládežníkov, som začal aktívnejšie navštevovať zasadnutia OSRS z pozície pozorovateľa. Jeho aktivity a smerovanie ma presvedčilo, že práve to je miesto, kde sa chcem neskôr realizovať. Hneď ako som sa v roku 2019 stal riadnym členom, bol som oslovený zvážiť možnosť kandidovať na predsedu. Po dlhšom váhaní som súhlasil a nakoniec som bol aj zvolený.
Aktuálne si predsedom OSRS po druhýkrát za sebou. Čo je hlavným poslaním OSRS? Ako by si zhodnotil svoje pôsobenie na tejto pozícii, čo sa ti doposiaľ podarilo dosiahnuť a čo sú tvoje plány na najbližšie obdobie?
OSRS z hľadiska právnej formy občianskym združením, avšak ide o konzultačnú platformu zástupcov organizácií a nezávislých osobností, ktoré spája záujem o rozvoj národnej identity, obhajobu ústavných práv a zvyšovanie kvality života Rusínov v Slovenskej republike. Pri nástupe do funkcie počas prvého funkčného obdobia som si dal dva hlavné ciele. Prvým bolo čo najlepšie skoordinovať kampaň pred sčítaním obyvateľstva a druhým cieľom bolo rozšíriť členskú bázu a dosiahnuť čo najväčšiu mieru kooperácie rusínskych organizácií. Tieto ciele sa aj napriek pandémii, ktorá sa podpísala prakticky takmer pod celé moje funkčné obdobie, do veľkej miery naplnili. Ďalšie čiastkové úlohy, ktoré som si stanovil, boli vybudovať pri OSRS funkčné komisie, aby sme mali poradné orgány zložené z čo najväčšieho množstva odborníkov pre rôzne oblasti. Aktuálne sme rozbehli historickú a kultúrnu komisiu. Schválený je status legislatívnej komisie. To je zároveň hlavný cieľ na najbližšie obdobie, samozrejme súbežne s pokračovaním rozširovania spolupráce medzi rusínskymi organizáciami. Jednu úlohu by som ešte pridal, a to je urobiť všetko preto, aby sa vyriešila situácia so SNM-Múzeom rusínskej kultúry v Prešove a SNM-Múzeom ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Je to problém, ktorý tlačíme pred sebou už viac ako 30 rokov, ale stále je aktuálny.
Ako vnímaš aktuálnu situáciu v rusínskom hnutí na Slovensku? Sú podľa teba Rusíni vnímaní ako plnohodnotná súčasť slovenskej občianskej spoločnosti? Čo je podľa teba kľúčom k ďalšiemu rozvoju rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku?
Aktuálne majú Rusíni na Slovensku snáď najlepšie možnosti pre svoj rozvoj vo svojej histórii. Máme kodifikovaný jazyk; inštitút, ktorý vychováva mladých pedagógov; profesionálne divadelné a tanečné inštitúcie; množstvo folklórnych kolektívov; súťaže, médiá, publikácie... K svojej národnosti sa môžeme hlásiť bez akýchkoľvek postihov a predsudkov. Stávame sa viditeľnou menšinou, ku ktorej sa otvorene hlásia aj mediálne známe osobnosti. Súbežne s tým však ešte stále existuje veľká nevedomosť o rozdielnosti dvoch menšín: rusínskej a ukrajinskej. Mnoho ľudí nás zamieňa aj s ruskou menšinou, prípadne o našej existencii ani nevie. Našim cieľom však musí ostať vzdelávanie, osveta, medializácia s pozitívnym príkladom našich aktivít. Jednou z dôležitých súčastí rozvoja rusínskej národnostnej menšiny je aj prehodnotenie systému vzdelávania v oblasti našej histórie a kultúry od materskej školy až po vysoké školstvo. To dosiahneme nielen aktívnou komunikáciou a prácou v regióne, ale aj kontinuálnou komunikáciou so štátnymi inštitúciami a ideálne s vlastnou profesionálnou reprezentáciou na úrovni krajov, ale aj na najvyšších miestach. Dlhé roky sa o takýto model usilujeme, a teda neostáva nám nič iné, len v týchto snahách pokračovať, lebo šťastie praje pripraveným.
Autorka článku: Natália Hrebíková
