Svätý Martin (na kresťanskom východe Martin Milosrdný) bol patrónom vojakov, pastierov koní, jazdcov, ale i súkenníkov. Narodil sa v roku 316 ako syn rímskeho dôstojníka pôvodom z Panónie a proti svojej vôli od mlada i sám slúžil v rímskom vojsku v Galii (dnešné Francúzsko). Legenda hovorí, že počas chladnej noci vo francúzskom Amiens videl premrznutého žobráka, neváhal a mečom rozťal svoj plášť na dve polovice a podelil sa oň so žobrákom. Nasledujúcu noc sa mu zjavil Kristus oblečený v polovici jeho plášťa… Po tejto udalosti sa dal pokrstiť a stal sa pustovníkom v prvom kláštore na území Galie. Neskôr založil viacero kláštorov a pripisujú sa mu mnohé zázraky, najmä uzdravenia chorých. Ako šíriteľ kresťanskej viery bol v roku 371 zvolený za biskupa vo francúzskom meste Tours. Podľa legendy nechcel prijať taký vysoký úrad a pred cirkevnými vyslancami sa radšej ukryl v chlieve, no husí gagot ho prezradil. Aj po vymenovaní za biskupa však zostal žiť v skromnej chatrči. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev si ho pripomína 12. októbra.

     Na zobrazeniach býva odetý v biskupskom rúchu a pri nohách či na rukách má hus, alebo je zobrazovaný ako rímsky vojak na koni, pretínajúci mečom svoj plášť a odievajúci žobráka. Jeho kult je rozšírený po celom svete a sú mu zasvätené tisíce kostolov. Rímskokatolícka cirkev jeho sviatok slávi 11. novembra, kedy bol v Tours pochovaný.

     U nás sa úcta k sv. Martinovi rozšířila v priebehu 13.–16. storočia. V mnohých mestách a na dedinách sa na Martina konali výročné trhy a jarmoky. Tento sviatok bol dňom odovzdávania husí zemepánom – povestné martinské husi ako daň odovzdávali kráľovi bratislavskí Židia. Na západnom Slovensku sa ešte na prelome 19./20.storočia na tento deň piekli husi, v mestách aj veľké makové podkovy, rožky a roháče, ktoré dostávali pastieri ako výslužku a týmto dňom sa končil služobný rok. Pranostiky viazané k tomuto dňu hovoria o nástupe zimy (Na Martina medveď líha; Svätý Martin prichádza na bielom koni…)

   Sv. Demeter, Sv. Havel

     Na Mitra (Demeter,  26. október), alebo na Gala (Havel, 16. október) sa v minulosti slávili pastierske či valaské hody. Bača s valachmi ovce pred zimou z košiara privádzali do dediny a rozdelili gazdom, členom salašníceho spolku (rozsat, rozpuščeňe košara). Zároveň v tento deň gazdovia najatých valachov vyplácali. Bača i valasi šli do chrámu a z vďaky za celú pasiersku sezónu venovali kňazovi syr, oštiepky a ďalšie výrobky. V tento deň sa aj vyúčtovávalo salašné hospodárenie baču a salašníckeho spolku (rachunki). Na záver sa usporadúvala hostina so zábavou. Sv. Demeter bol patrónom pastierov a jeho kult sa v našom prostredí rozšíril najmä po príchode pastierov v rámci valaskej kolonizácie. Sv. Demeter sa teší mimoriadnej úcte v Grécku, bol patrónom rodiska sv. Cyrila a Metoda a vo veľkomoravskom období sa úcta k nemu rozšířila aj na naše územie. Podľa hagiografických legiend zo 6. storočia bol Demeter žijúci v 3. storočí synom rímskeho konzula v Solúne a v ich dome sa kresťania schádzali k modlitbám. Demeter mal v službách cisára bojovať proti šíriacemu sa kresťanstvu, no on sa stal ohlasovateľom Krista a svoj majetok rozdal chudobným. Známy je príbeh o jeho modlitbách za mladého kresťana Nestora, ktorého k nerovnému boju vyzval cisárov gladiátor. Po tom, čo Nestor silnejšieho gladiátora porazil, cisár dal rozkaz Nestora i Demetra v roku 306 zabiť.  Sv. Demeter bol v Byzancii uctievaný aj ako patrón vojakov a obranca vlasti. Svätý veľkomučeník Demeter Myromvonný bol jedným z najuctievanejších mučeníkov. Jeho telo zostalo neporušené a vytekalo z neho voňavé myro. V tradícii sú známe mnohé zázraky a vypočuté prosby, vrátane zemetrasenia v Carihrade v roku 740.

autorka článku: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.