Premenenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista

       

     Slovanskí vierozvestcovia, vzdelaní solúnski bratia a misionári sv. Cyril (Konštantín) a Metod sa v roku 863 vydali na územie Veľkej Moravy. Ich misia bola výsledkom byzantských snáh o kultúrnu i náboženskú expanziu ku Slovanom, ale aj obyvateľom Stredomoria, Blízkeho Východu a ďalších území i pozvania veľkomoravského kniežaťa Rastislava z roku 862. Jeho poslovia v Carihrade v roku 862 prosia cisára o „učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru“ (ŽK kap. XIV.).

zdroj: wikipedia

Už pred odchodom na ich veľkomoravskú misiu Konštantín vytvoril nové písmo, prispôsobené slovanským jazykom, pod názvom hlaholika. Hneď po vytvorení abecedy sa solúnski bratia pustili do rozsiahlej prekladateľskej činnosti do staroslovienčiny. Pred odchodom na Veľkú Moravu bratia spolu preložili Evanjeliár-Aprakos a pravdepodobne aj Štvorevanjelium. Počas misie na Veľkej Morave preložili do staroslovienčiny celú Bibliu, ako aj liturgické texty (Trebník Breviár, Oktoich, Misál, Žaltár, Nomokánon a Paterik a ďalšie). Taktiež preložili a upravili byzantské zákony a vzniknutý Zakon sudnyj ljudem bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Jedným z najvýznamnejších diel je Konštantínov predslov k evanjeliám, známy ako Proglas. Písali v jazyku zvanom staroslovienčina. Tento jazyk z okolia Solúna, obohatený neskôr o prvky západoslovanských nárečí, sa vo východnej liturgii používa dodnes.

Napriek kritike bavorských, východofranských kňazov - predstaviteľov západného kresťanstva, založil Konštantín v roku 863 Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry.

V Ríme ich v rokoch 867-869 prijal pápež  a Konštantínom zostavené slovanské knihy boli slávnostne položené na oltár Baziliky svätého Petra a bohoslužobné knihy na hlavný oltár baziliky Santa Maria Maggiore, čo znamenalo schválenie a potvrdenie ich misijného pôsobenia. V roku 868 boli v Ríme vysvätení aj traja žiaci Konštantína: z dnešného Slovenska pochádzajúci Gorazd, Kliment a Naum. Pápež napokon schválil aj slovanský liturgický jazyk staroslovienčinuako štvrtý jazyk západnej cirkvi.

Roku 869 bol z Ríma slovanským kniežatám Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi zaslaný list s poverením Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo Veľkomoravskom učilišti. Pápež ho o rok neskôr vymenoval za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom.

     Metod christianizoval Visliansko (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave.

     Roku 880 pápež poslal Svätoplukovi list Industriae tuae, v ktorom schválil používanie hlaholiky a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku. 

     Sviatok sv. Cyrila a Metoda nebol v tradičnom prostredí reflektovaný v špecifických obradoch či obyčajach. Obdobie po sviatku sv. Jána Krstiteľa do neskorého leta bolo predovšetkým časom vrcholiacich poľnohospodárskych a pastierskych prác, prípravy sena a dreva na zimu a postupnej prípravy žatvy v oblastiach, kde sa pestovalo obilie.

     K niektorým dňom zasväteným svätcom v priebehu tohto obdobia (20. 7. Svätý a slávny prorok Eliáš, 25. 7. Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky, 26. 7. Svätá prepodobná mučenica Paraskeva) sa viazali pranostiky, predpovede počasia a úrody a niektoré poľnohospodárske práce spojené so zberom úrody. Sviatok sv. apoštola Jakuba (v západnej cirkvi je svätený 25. júla) bol spolu so sviatkom sv. Anny považovaný za deň vhodný na zabezpečenie rastu kapusty. Na sviatok sv. Anny, patrónky matiek, manželstva, tehotných aj bezdetných na Spiši ženy "budili zemiaky" (podhrabávali ich) a váľali sa po zemi, aby bola dobrá úroda ovplyvnená ich plodnosťou.

© Rusynfolk 2021
crossmenu-circle