Sviatok Nanebovstúpenia Pána, Voznesenije Hospodne patrí medzi veľké Pánove sviatky a oslavuje vystúpenie Pána na nebesá s očakávaním jeho druhého a slávneho príchodu. V prvých troch storočiach bol sviatok zrejme spojený so sviatkom svätej Päťdesiatnice. V 4. storočí dala cisárovná Helena postaviť chrám ku sviatku Pánovho nanebovstúpenia na Olivovej hore. V liturgii sa používa špecifický spev pre toto obdobie Bože vznes sa nad nebesá… Vo vidieckom prostredí bol tento sviatok spojený s predpoveďami počasia a dozrievajúcej úrody. 

      Sedem týždňom po Veľkej noci sa svätí Svätá Päťdesiatnica, v západnej cirkvi obdobie zvané Svätodušné sviatky, resp. sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zostúpenia Svätého Ducha. V tradičnom prostredí má rôzne lokálne pomenovania (Letnice, Zelené sviatky, Turíce, Rusadľe, Rusaľa). Svätá Päťdesiatnica patrí k najväčším sviatkom cirkevného roka. Je zavŕšením sviatku Paschy a spečatením diela spásy prostredníctvom zostúpenia Svätého Ducha. Považuje sa tiež sa počiatok pôsobenia cirkvi, keďže na deň Sv. Päťdesiatnice Svätý Ducha pomazal apoštolov, aby ďalej zvestovali Kristovo Evanjelium.

     Sviatok má korene v Starom zákone a u Židov bol pôvodne sviatkom poďakovania za úrodu, neskôr spomienkou na Boží dar desatora Mojžišovi na hore Sinaj päťdesiaty deň po východe z Egypta. V kresťanskej cirkvi je známy už v 3. storočí a je považovaná za rovnako významný ako sviatok Paschy a Narodenia Ježiša Krista. Špecifické je slávenie svätej liturgie východného obradu: modlitbu Kráľu nebeský prednáša kňaz na kolenách a veriaci ju opakujú. Modlitby na kolenách sú dedičstvom sv. Bazila Veľkého. Známy je chválospev „Požehnaný si, Kriste, Bože náš: rybárov si urobil nado všetko múdrymi, keďže si im zoslal Ducha Svätého, a cez nich si celý svet ulovil, Milujúci človeka, sláva tebe.“ 

     Cirkevný sviatok mal v našom tradičnom prostredí aj svoju synkretickú podobu, vychádzajúcu z viacerých prameňov. 

      Pomenovanie Rusadlá, Rusaľa, Rusadľe, známe najmä na východnom Slovensku, etymologicky súvisí s antickými sviatkami Dies rosalie a Pascha rosarum. Cirkevné kroniky z 11. stor. opisujú spomienkové slávnosti mŕtvych Rusalje, ktorých súčasťou bolo obetúvanie stromom, prameňom, vodným démonom. Negatívny vplyv lesných a vodných démonov totiž mal ohroziť úrodu v plnom raste. U nás sa zachovala predstava o polodémonickej bytosti rusalka, ktorej pôvod súvisel s dušami utopencov, nekrstených detí či tých, ktorí nezomreli prirodzenou smrťou. Slovania v hraničných dátumoch dvoch prechodových období cyklicky vnímaného biologického roka slávili spomienkové slávnosti mŕtvych. Jarný a jesenný termín týchto manistických sviatkov súvisel s príletom a odletom sťahovavých vtákov. V tradičných slovanských predstavách totiž duše predkov sídlili v podobe vtákov v korunách stromov – na jeseň odlietali do záhrobia a na jar sa vracali na zem, aby priniesli svetlo, teplo a úrodu. 

     Počas týchto sviatkov sa vo východných lokalitách Slovenska donedávna na hroby prinášali vajíčka, vetvičky a konali sa zádušné omše za zomrelých. Vo viacerých lokalitách Spiša a Šariša i ďalších regiónoch východného Slovenska v tento sviatok mládenci dievkam stavali máje. Máje ako ochrana pred zlými silami boli známe už v antike. U nás boli vnímané ako prejav náklonnosti či prísľub manželstva. Mládenci ich stavali v noci a dopoludnia navštevovali s muzikou dievky, boli pohostení a obdarovaní. V Šarišskom Jastrabí na Rusaľa chlapci stavali máje potichu, tajne. Dievky im za to u Žida v Lipanoch Pod stromiki kupovali pirka metelky za klobúk. Májovú zeleň spolu s bahniatkami posvätenými na Kvetnú nedeľu potom hádzali do pece, aby „perun“ neudrel. V Plavnici pribíjali jedličky ozdobené pantľikami mládenci dievkam na ploty v noci zo soboty na rusadeľnu nedeľu. Dievky ráno posielali parobkom po 4 grajciare, alebo im posielali zdobné pierka metelki kupované v Plavči, ktoré si mládenci pripínali na brušľiki (lajblíky). 

      Maji v Jarabine sa stavali z červeného smreka. V domácnostiach sa piekli koláče a mládež sa poniže dediny zabávala tancom a spevom. V Sulíne sa k tomuto sviatočnému termínu viazali aj špecifické piesne: „Poskladajme my ša po štyri grajcare, pokupime sobi na Rusaľa maje…“, či „Idut mi Rusaľa na myj velikyj žaľ, nemam ja frajira, kto mi postavit maj…“ Falická symbolika mája sa v niektorých lokalitách prejavovala i vo zvyku vytiahnuť máj postavený vyvolenej iným mladým mužom, ktorý mládenca predbehol. Bolo zvykom v tomto prípade „do diery zasadiť“ vlastný máj.

        Špecifické tanečno-spevné obradové prejavy – chorovody vykonávané počas svätodušných sviatkov boli typické polkruhovými formáciami s hlavnou postavou v symbolickom odeve nevesty (Kojšov: Voďeňie Uľijani). Ich predpokladaným semiotickým základom je  predstavovanie neviest spoločenstvu v relikte obradu rodového kultu. Zvláštna forma obchôdzky s plodnostno-prosperitnou funkciou sa zachovala na i Morave: počas tzv. Jízdy králů kvetmi ovenčené dievča na koni predstavuje turíčneho kráľa. Obyčaj je v kritických zápisoch známa z Muránskych artikúl z 15. stor. a vyskytovala sa i v širšom slovanskom prostredí. U južných Slovanov chodili na deň Svätej Trojice v bielom odeté, vencami zdobené kralice s kráľom, ktorého hralo dievča. Za spevu a tanca obchádzali domy, prinášali leto a úrodu, začo ich domáci obdarúvali. Obchôdzky králek, královniček počas svätodušných sviatkov sa hojne zachovali aj v juhomoravských lokalitách. Obraz ročného kraľovania evokuje stredoveké západoeurópske voľby a obchôdzky reine de mai (májovej kráľovnej). U nás sa táto symbolika zachovala v jarných hrách Na kráľovnú či Na Heličku. V šarišskej obci Mešeg (Medzianky) na Rusadlá chodzili s kraľovnu – jedno z dievčat s rozpustenými vlasmi a kvetovým vencom bolo kráľovnou, ďalšie do košíka zbieralo vajíčka a koláče, ktoré im dali ľudia za spev a vinše. V šarišských Habžanoch (časť obce Lemešany) začiatkom 20. stor. chodili mladé dievčatá s kraľovnu tiež. Jedno z dievčat predstavovalo kráľovnú, malo biele šaty a terpitkovi veňec s bľancarikami, aký sa nosil i na sobáš. V dievčenskom odeve, no s korunou z papundekľu a so žezlom, oblepenými zlatom, šiel i kráľ. Za nimi nasledoval sprievod dvojíc dievok i jedna s košíkom, do ktorého zberala peniaze a koláče. Dievky /při obchôdzke spievali archaickú baladickú pieseň: „Na šarišskim zamku je krasna palota, v tej paloce biva jedna krasna žena. Všadzi ju pitaľi, ňigdzi ju ňedaľi, až jag ju zapital z Uhorskej Maťaš kraľ, múdri.

autorka článku: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.