Rusadľe, Rusaľa, Svätá Päťdesiatnica

      Sviatok Nanebovstúpenia Pána, Voznesenije Hospodne patrí medzi veľké Pánove sviatky a oslavuje vystúpenie Pána na nebesá s očakávaním jeho druhého a slávneho príchodu. V prvých troch storočiach bol sviatok zrejme spojený so sviatkom svätej Päťdesiatnice. V 4. storočí dala cisárovná Helena postaviť chrám ku sviatku Pánovho nanebovstúpenia na Olivovej hore. V liturgii sa používa špecifický spev pre toto obdobie Bože vznes sa nad nebesá… Vo vidieckom prostredí bol tento sviatok spojený s predpoveďami počasia a dozrievajúcej úrody. 

      Sedem týždňom po Veľkej noci sa svätí Svätá Päťdesiatnica, v západnej cirkvi obdobie zvané Svätodušné sviatky, resp. sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zostúpenia Svätého Ducha. V tradičnom prostredí má rôzne lokálne pomenovania (Letnice, Zelené sviatky, Turíce, Rusadľe, Rusaľa). Svätá Päťdesiatnica patrí k najväčším sviatkom cirkevného roka. Je zavŕšením sviatku Paschy a spečatením diela spásy prostredníctvom zostúpenia Svätého Ducha. Považuje sa tiež sa počiatok pôsobenia cirkvi, keďže na deň Sv. Päťdesiatnice Svätý Ducha pomazal apoštolov, aby ďalej zvestovali Kristovo Evanjelium.

Fašengy - džadove, panove, FSS Vorodaj Veľký Lipník
zdroj: Wikimedia

       

     Sviatok má korene v Starom zákone a u Židov bol pôvodne sviatkom poďakovania za úrodu, neskôr spomienkou na Boží dar desatora Mojžišovi na hore Sinaj päťdesiaty deň po východe z Egypta. V kresťanskej cirkvi je známy už v 3. storočí a je považovaná za rovnako významný ako sviatok Paschy a Narodenia Ježiša Krista. Špecifické je slávenie svätej liturgie východného obradu: modlitbu Kráľu nebeský prednáša kňaz na kolenách a veriaci ju opakujú. Modlitby na kolenách sú dedičstvom sv. Bazila Veľkého. Známy je chválospev „Požehnaný si, Kriste, Bože náš: rybárov si urobil nado všetko múdrymi, keďže si im zoslal Ducha Svätého, a cez nich si celý svet ulovil, Milujúci človeka, sláva tebe.“ 

     Cirkevný sviatok mal v našom tradičnom prostredí aj svoju synkretickú podobu, vychádzajúcu z viacerých prameňov. 

      Pomenovanie Rusadlá, Rusaľa, Rusadľe, známe najmä na východnom Slovensku, etymologicky súvisí s antickými sviatkami Dies rosalie a Pascha rosarum. Cirkevné kroniky z 11. stor. opisujú spomienkové slávnosti mŕtvych Rusalje, ktorých súčasťou bolo obetúvanie stromom, prameňom, vodným démonom. Negatívny vplyv lesných a vodných démonov totiž mal ohroziť úrodu v plnom raste. U nás sa zachovala predstava o polodémonickej bytosti rusalka, ktorej pôvod súvisel s dušami utopencov, nekrstených detí či tých, ktorí nezomreli prirodzenou smrťou. Slovania v hraničných dátumoch dvoch prechodových období cyklicky vnímaného biologického roka slávili spomienkové slávnosti mŕtvych. Jarný a jesenný termín týchto manistických sviatkov súvisel s príletom a odletom sťahovavých vtákov. V tradičných slovanských predstavách totiž duše predkov sídlili v podobe vtákov v korunách stromov – na jeseň odlietali do záhrobia a na jar sa vracali na zem, aby priniesli svetlo, teplo a úrodu. 

     Počas týchto sviatkov sa vo východných lokalitách Slovenska donedávna na hroby prinášali vajíčka, vetvičky a konali sa zádušné omše za zomrelých. Vo viacerých lokalitách Spiša a Šariša i ďalších regiónoch východného Slovenska v tento sviatok mládenci dievkam stavali máje. Máje ako ochrana pred zlými silami boli známe už v antike. U nás boli vnímané ako prejav náklonnosti či prísľub manželstva. Mládenci ich stavali v noci a dopoludnia navštevovali s muzikou dievky, boli pohostení a obdarovaní. V Šarišskom Jastrabí na Rusaľa chlapci stavali máje potichu, tajne. Dievky im za to u Žida v Lipanoch Pod stromiki kupovali pirka metelky za klobúk. Májovú zeleň spolu s bahniatkami posvätenými na Kvetnú nedeľu potom hádzali do pece, aby „perun“ neudrel. V Plavnici pribíjali jedličky ozdobené pantľikami mládenci dievkam na ploty v noci zo soboty na rusadeľnu nedeľu. Dievky ráno posielali parobkom po 4 grajciare, alebo im posielali zdobné pierka metelki kupované v Plavči, ktoré si mládenci pripínali na brušľiki (lajblíky). 

      Maji v Jarabine sa stavali z červeného smreka. V domácnostiach sa piekli koláče a mládež sa poniže dediny zabávala tancom a spevom. V Sulíne sa k tomuto sviatočnému termínu viazali aj špecifické piesne: „Poskladajme my ša po štyri grajcare, pokupime sobi na Rusaľa maje…“, či „Idut mi Rusaľa na myj velikyj žaľ, nemam ja frajira, kto mi postavit maj…“ Falická symbolika mája sa v niektorých lokalitách prejavovala i vo zvyku vytiahnuť máj postavený vyvolenej iným mladým mužom, ktorý mládenca predbehol. Bolo zvykom v tomto prípade „do diery zasadiť“ vlastný máj.

Vodenie Ulijani z Kojšova

        Špecifické tanečno-spevné obradové prejavy – chorovody vykonávané počas svätodušných sviatkov boli typické polkruhovými formáciami s hlavnou postavou v symbolickom odeve nevesty (Kojšov: Voďeňie Uľijani). Ich predpokladaným semiotickým základom je  predstavovanie neviest spoločenstvu v relikte obradu rodového kultu. Zvláštna forma obchôdzky s plodnostno-prosperitnou funkciou sa zachovala na i Morave: počas tzv. Jízdy králů kvetmi ovenčené dievča na koni predstavuje turíčneho kráľa. Obyčaj je v kritických zápisoch známa z Muránskych artikúl z 15. stor. a vyskytovala sa i v širšom slovanskom prostredí. U južných Slovanov chodili na deň Svätej Trojice v bielom odeté, vencami zdobené kralice s kráľom, ktorého hralo dievča. Za spevu a tanca obchádzali domy, prinášali leto a úrodu, začo ich domáci obdarúvali. Obchôdzky králek, královniček počas svätodušných sviatkov sa hojne zachovali aj v juhomoravských lokalitách. Obraz ročného kraľovania evokuje stredoveké západoeurópske voľby a obchôdzky reine de mai (májovej kráľovnej). U nás sa táto symbolika zachovala v jarných hrách Na kráľovnú či Na Heličku. V šarišskej obci Mešeg (Medzianky) na Rusadlá chodzili s kraľovnu – jedno z dievčat s rozpustenými vlasmi a kvetovým vencom bolo kráľovnou, ďalšie do košíka zbieralo vajíčka a koláče, ktoré im dali ľudia za spev a vinše. V šarišských Habžanoch (časť obce Lemešany) začiatkom 20. stor. chodili mladé dievčatá s kraľovnu tiež. Jedno z dievčat predstavovalo kráľovnú, malo biele šaty a terpitkovi veňec s bľancarikami, aký sa nosil i na sobáš. V dievčenskom odeve, no s korunou z papundekľu a so žezlom, oblepenými zlatom, šiel i kráľ. Za nimi nasledoval sprievod dvojíc dievok i jedna s košíkom, do ktorého zberala peniaze a koláče. Dievky /při obchôdzke spievali archaickú baladickú pieseň: „Na šarišskim zamku je krasna palota, v tej paloce biva jedna krasna žena. Všadzi ju pitaľi, ňigdzi ju ňedaľi, až jag ju zapital z Uhorskej Maťaš kraľ, múdri

© Rusynfolk 2021
crossmenu-circle