Silvester (31. decembra), Starý rok, Staryj rik bol dňom návštev, vinšovania a zábavy mládeže v kúdeľných chyžiach. Vykonávali sa magické úkony s ochrannou funkciou, zabraňujúce vplyvu negatívnych síl, manifestujúce silu spoločenstva, aby úspešne mohlo nastať nové obdobie – nový rok. Pastieri a mládenci preto robili po dedine rituálny hluk trúbením, strieľaním, práskaním bičov. Na vidlách pálili handry, aby svetlom rozohnali zlo. V mnohých dedinách sa robili úkony zabezpečujúce chov hydiny, po domoch chodili slamené masky kurine baby. Tancovali s gazdinami, ktoré slamu podkladali pod sliepky, inde chodili vinšovať a tancovať mládenci. Večeralo sa tak, ako na Viľiju, aby mali hojnosť v novom roku.
Na Nový rok (1. januára) sa robili ochranné a prosperitné úkony súvisiace s mágiou počiatku. Obrady a obyčaje pripomínali tie na Božie Narodenie (historicky jeden z dátumov začiatku nového roku). Gazda ráno prinášal čerstvú vodu, do ktorej vkladal jablko (symbol plodnosti), napojil dobytok a vo vode sa všetci umyli. Zakladal sa nový oheň, veštilo sa pozorujúc počasie, načúvajúc zvukom zvierat, horeniu ohňa, znakom na nebi. Výročné ohne zakladané počas zlomových termínov kalendárneho cyklu mali podľa archaickej predstavy o očistnej funkcii ohňa zničiť zvýšenú aktivitu zlých síl. Oheň bol symbolom slnka, čistoty, ničenia i obnovy. Bolo tabu doň močiť, pľuť, vynášať na sviatky uhlíky, obetúvali mu omrvinky z jedál. Vo výročných obyčajach sa vyskytuje v podobe vatier či sviečok. Trením dreva roznietený živý oheň mal poskytovať ochranu pred zlými silami na Vianoce, Veľkú noc, pri príchode na salaš. Aby bolo všetko v nový rok pozitívne, bolo treba nezaspať, nehádať sa, nič nerozbiť, nevynášať z domu, všetko muselo byť čisté, nič nemalo byť požičané, chýbať, aby zdravie a dostatok bol po celý rok. Obradovo-magickú funkciu mali aj jedlá: pieklo sa okrúhle pečivo, bravčovina, varili pirohy, jedlá s makom, šošovicou (symbol množstva), rezance, šúľance (symbol dlhých klasov a nití) a vajcia (symbol nového zrodu). Platilo tabu príchodu cudzej ženy do domu, no vítané boli návštevy chlapčenských koledníkov, ktorí mali prichádzať z dolného konca (imitujúc smer vzrastu gazdovstva). V textoch boli priania úrody, množenia dobytku, sobáša, ale aj žarty a požadovanie obdarovania. V Jarabine vinšovali na Nový rok koledníci aj takto: „Ja vám vinšujem na tot Novyj rok, žeby ša Vám zrodiv horoch i bob. Žeby ša Vám veli korovy i teľata, husi i kačata, kury i kurčata, chlopci i divčata. Za totu moju mouku prošu sobi korunu na ruku!“ V Jakubanoch sa navštevovali susedia s vinšom: „Vinčujem vam na ten Novy rok, žeby vam vyletil z peca bok a z komina rura, žeby vaša pani bula teho riku hruba“ Pritom muž podskočil a začerkal topánkami a pokračoval: „Raz podskočim a 2x cvenknem z nohami, by ste buli zdravia veseli.“ Hrali sa aj vianočné hry (chodenie s hadom) a v niektorých lokalitách sa zachoval archaický obrad chodzeňe s jedľičku/s kolačom s bohatou symbolikou. V Jakubanoch na Nový rok chodili pastieri šťedraci so zväzkom lieskových prútov, a zanechali v každom dome jeden prút. Jeden chlapec vinšoval, druhý dával prút, tretí zbieral do vreca koláče, klobásu, slaninu. Starší chlapci, mládenci chodili s klapačom, maskou barana s pohyblivou bradou a spievali koledy.
autorka článku: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.
