Svätý a veľký štvrtok, Svätý a veľký piatok, Svätá a veľká sobota, Svetlá a veľká nedeľa Paschy, Svetlý pondelok

Paska, foto: Dominika Novotná

Svätý a veľký štvrtok

          V minulosti bol Svätý a veľký štvrtok  (známy ako Zelený štvrtok) i dňom, kedy prestali zvoniť zvony na kostoloch na znak očakávania udalostí Veľkého piatka. Namiesto zvuku zvonov sa ozýval špecifický zvuk rapkáčov, ktorý mal zároveň svojim hlukom ochrániť ľudí i hospodárstva v nadchádzajúcom dôležitom sviatočnom období. Sviatky totiž v sebe niesli zvláštne formy tremendum et fascinans – posvätnej bázne i úcty. 

          Svätý a veľký štvrtok pred nadchádzajúcimi najvýznamnejšími kresťanskými sviatkami bol i dňom rituálnej očisty. Ľudia sa chodili umývať k tečúcim potokom, aby sa zbavili vredov, bradavíc, lišají či svrabu – tak, ako voda odniesla handričky, ktorými sa utierali, mali odplávať aj choroby. V mnohých lokalitách v tento deň po prvý raz vyháňali dobytok na pašu (inde bol termínom prvého výhonu sviatok sv. Juraja, na Spiši „na Dzura“). Aj statok bolo potrebné rituálne chrániť a zabezpečiť mu prosperitu. Gazdiné ho preto okurovali posvätenými zelinkami, šibali zelenými prútikmi, v ktorých je ukrytá životná sila rastu, prekračoval žeravé uhlíky na symbol dokonalej očisty ohňom, reťaze a zámky (železo symbolizuje silu, odolnosť, zdravie i súdržnosť). Gazdiné dobytok i potierali vajíčkom, aby bol zdravý, plodný a okrúhly ako vajíčko, symbol života. Pastieri po dedine trúbili, aby negatívne sily odohnali. Biče požehnal farár v kostole. Pre dobrú úrodu v roku sa v tento deň varili jedlá z mladých listov špenátu, šťaveľa či žihľavy, a mladí parobci do pitvorov a na prahy sypali mravce, ktoré mali hojnosť a šťastie priniesť každému domu.

rapkáč, Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, Oľšinkov

Svätý a veľký piatok

          Veľký piatok je sviatkom ukrižovania Ježiša Krista. V gréckokatolíckej cirkvi stojí v centre obradov Veľkého piatku plaščennica, ikona Krista ležiaceho v hrobe, ktorá symbolizuje plachtu či plátno, do ktorého bolo zavinuté Kristovo mŕtve telo, keď bolo uložené do hrobu. Bohoslužby začínajú rannou utierňou s čítaním evanjelií o utrpení Krista (Strasti, slúžené niekde na Svätý veľký štvrtok večer), nasledujú cárske časy a večiereň s procesiou okolo cerkvi s uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.

Plaščenica, zdroj: https://oz-tabor.sk/2018/04/velka-noc/

          V tento výnimočne sviatočný deň sa v tradičnom prostredí mnohým úkonom pripisovala špecifická moc. Veľký piatok bol i dňom obradových úkonov s cieľom očisty. V Plavnici gazdovia už o tretej ráno na potoku brodili kone, aby boli po celý rok zdravé, v Plavči ich vodili po rieke Poprad skoro ráno, „kým vtáčik nepreletel“, aby vyliečili vodavicu v konských kolenných kĺboch. Verilo sa, že zásahy do organizmu v tento deň budú mať priaznivý účinok a preto sa strihali ovce, vypaľovali znaky zvieratám a štepili sa stromy s predstavou, že sa budú rany dobre hojiť. V Plavnici z drobných bielych lúčnych kvietkov zvaných ciganske poky pražili s trochou vosku na masti liečivú masť proti kiahňam. Zároveň verili, že ak na Veľký Piatok prší, bude suchý rok, a naopak. Platilo najprísnejšie tabu práce so zemou; nesmelo sa ňou hýbať, sadiť, kopať. V Plavči napríklad nerobili nič na poliach, no v sadoch štepili ovocné stromy. V Šarišskom Jastrabí v tento deň chodili po dedine koščulnik a džvonar zbierať po korune a vajíčka pre kňaza.

          Veľký piatok je dňom najprísnejšieho pôstu. Veriaci jedli len chlieb a vodu. V severospišských rusínskych obciach Litmanová a Malý Lipník i goralskom Kolačkove v tento deň jedli len zemiaky, malé deti sa mohli napiť mlieka a dospelí juchy, šťavy z kyslej kapusty. Po večurňi sa v domácnostiach obcí východného obradu začalo pripravovať cesto na okrúhle rozmerné pasky.

 

Svätá a veľká sobota

Sviatočné pokrmy pripravené na posvätenie, foto: Dominika Novotná

          Svätá a veľká sobota (známa ako biela sobota) je dňom prípravy obradových jedál na nedeľu a ich svätenie v kostole. Ženy v obci Plaveč v tento deň pripravovali pokrmy na posvätenie: piekli pasky, varili šunku a klobásy, pomocou krepového papiera farbili vajíčka na modro a červeno, odvarom z cibuľových šupiek na svetlohnedo a následne voskom vytvárali ornamenty. V Šarišskom Jastrabí do okrúhlej pasky pečenej na Velikodňu sobotu zapiekli i žovti korinek (Horec žltý, používaný pri tradičnom liečení).

          Svätá a veľká sobota bola i dňom očistných obradov: pri kostole či cerkvi „pálili Judáša“ (v ohni spálili staré, nepotrebné zvyšky sviec a starého oleja z chrámu). Uhlíky z tohto ohňa si ľudia brali  domov na očistu a ochranu a zapaľovali nimi nový oheň v peci. Tento zvyk pripomína obradové úkony jarného novoročia, kedy po očistných obradoch bolo potrebné pri novom začiatku založiť i nový, „čistý“ oheň. V niektorých obciach s uhlíkmi z tohto ohňa trikrát obehli dom na ochranu proti povodni, uložili ich pod strechu proti požiaru a popol vysypali na pole na ochranu proti búrkam. Ukladali ich aj na liečenie okurovaním.

          V šarišskej Plavnici popol z bielosobotného ohňa uchovávali do sviatku Troch kráľov o rok, kedy sa posväcoval a používali ho na posypanie rastlín, aby dobre rodili i na liečenie. Rovnako ako oheň, i voda bola považovaná za očistný živel. Keď sa po prvý raz rozozvučali zvony, Plavničania sa chodili umyť k potoku, aby boli zdraví. V rusínskych hornošarišských obciach Orlov a Čirč vodou z varených vajíčok natierali ovciam nohy, aby boli zdravé. Zvyšky cesta z pasky ušúľali do huľky používanej na liečenie ľudí i zvierat. Tak ako všetky veľké sviatky aj úkony týchto dní boli od raného stredoveku determinované systémom cirkevných obradov a spôsobov slávenia sviatku. 

 

Svetlá a veľká nedeľa Paschy

Svätenie pasky a dievčatá v partách s procesiou, Veľký Lipník, foto: súkromný archív Aleny Jarenbinskej

          Christos voskrese!

          Na Veľkonočnú nedeľu, teda Nedeľu Paschy, Nedeľu Vzkriesenia, či Velykdeň, sa obrady podobali tým štedrovečerným. Rodina vyjadrovala spolupatričnosť spoločným jedením za stolom, po modlitbe, spolu sa jedlo delené vajíčko, nepatrilo sa vstávať od stola a jedlá i úkony vykonávané v tento deň mali zvláštnu, posvätnú funkciu.

          Po skorej rannej bohoslužbe sa posväcovali košíky s jedlom (okrúhla kysnutá paska, šunka (šoudra), klobása, z vajca a mlieka uvarená hrudka/syrek, ale aj soľ, vajíčka) prikrytým vyšívaným obrúskom. V Malom Lipníku sa zvonilo už o tretej ráno, no ľudia prichádzali ku cerkvi už skôr a keď bola zima, zapálili staré vence a hriali sa pri ohni.

          Ženy v Plavči okolo 7. hodiny ráno prinášali do cerkvi košíky s potravinami, zabalené do tkaných bielo-červených obrusov na posvätenie. Ponáhľali sa potom domov, vraj, ktorá skoro príde, skoro sa jej zrno pristane (dozreje). Pri príchode do dvora najskôr obišla všetky stavby, aby v tomto posvätnom čase pomocou obchádzania s posvätenými potravinami ochránila stavby pred požiarom. Gazdiná potom potraviny rozložila na stole a rodina sa zišla k jedlu. Gazda posvätenú pasku nakrojil na 5 miestach na znak piatich Kristových rán. Kúsky z nej odložili za krov strechy na ochranu a potom spolu so škrupinami vložili pred siatím do brázdy. Otec krájal pasku, matka bielila vajíčka a každý jedol polovicu. Masťou z varenej šunky si mastili nohy veriac, že ich uchráni pred uštipnutím hadom, pripomínajúc natieranie Kristových nôh masťou od Márie Magdalény.

          Na Velikodňu nediľu v Šarišskom Jastrabí kedysi dve veľké okrúhle pasky do cerkvi na osvätenie niesol muž v portke (ovinovacej plachte), žena niesla na posvätenie košík so šunkou, klobásou, vajíčkami, soľou, slaninou prípadne kusom jahňacieho. Po návrate z cerkvi prvé vajíčko gazdiná rozdelila všetkým členom rodiny, aby bola súdržná (dovtedy nikto z jedál nejedol, dokonca pre malé deti, ak boli veľmi hladné, matka odkladala kúsok minuloročnej pasky). Na posvätené maslo robili gazdiné krížik a jeho zvyškami liečili boľavé hrdlo, priedušky či kĺby, škrupiny dávali do zeleninových hriadok, kosť zo šunky nechávali pod strechou na ochranu a omrvinky pálili v peci, keď sa blížila búrka. V Litmanovej posvätenú soľ dávali kravám, aby mali veľa mlieka. Kúsky pasky sa v rusínskom Čirči vkladali do sipanki (nádoba na obilie) aby chránili obilie a ponechávali sa i na liečenie.

video: Karol Plicka – Jaro na podkarpatské Rusi. Svätenie pasky a tancovanie chorovodov, Jasiňa (vtedajšie Československo, Podkarpatská Rus), 1929, (najstarší filmový záznam, ktorý zobrazuje tancovanie chorovodov v prirodzenom prostredí)


          V tento výnimočne sviatočný deň sa konal aj iniciačný obrad prijímania medzi dievky. Dievka po prvý raz išla do chrámu v parte, symbolickej slávnostnej súčasti dievockého odevu. V mnohých lokalitách východného , ale i stredného Slovenska sa v tento deň vodili chorovody, reťazovité a kruhové tance dievok po dosiahnutí pohlavnej zrelosti, spojené so spevom piesní, formáciami prevádzania, prechodu, brán a mostov, ktoré symbolicky znázorňovali dráhu slnka, rast rastlín, a prechod ročných období. Dievky, nositeľky mladej plodivej sily, v reťaziach, obchádzajúc dedinu, pole či cerkov mali rozprúdiť mladú životnú energiu a silu rastu aj v prírode. V staršom období sa vajíčka, mäso a obradové pečivo nosilo aj na hroby predkov. 

 

 

Svetlý pondelok

          Veľkonočný pondelok, u gréckokatolíkov Svetlý pondelok či Pondelok Paschy bol dňom procesie okolo chrámu s čítaním evanjelií o vzkriesení Ježiša Krista na všetky štyri svetové strany ako symbol radostnej zvesti celému svetu. V tradičnom prostredí bol dňom očistných a plodnostných úkonov, z ktorých mnohé poznáme dodnes. Polievanie čerstvou potočnou vodou (či hodenie dievok do potoka) malo symbolizovať tak očistu od chorôb a všetkého zlého, ako aj zabezpečenie zdravia, krásy a plodnosti (voda čistí i oplodňuje zem). Našim územím totiž prechádza pomyselná hranica západnej a východnej obradovosti a tak kým na západnom Slovensku sa mladá sila rastu a plodnosti i očista od zlého robila prostredníctvom korbáčov z mladých zelených prútov, na východe sa zachovalo polievanie dievok, nositeliek nového života. 

          Mládenci v Plavči chodili skoro ráno do domov dievok po poľivanke. Tie, ktoré bývali blízko potoka, namiesto poliatia hodili do potoka. Parobok ku svojej vyvolenej chodil s kamarátmi až okolo poludnia a so spevom. Ostával u nej až do večera a spolu šli večer na zábavu k muzike. V Malom Lipníku naopak šiel parobok obliať svoju vyvolenú hneď po polnoci, kým ostatní chodili až skoro ráno.

          Odmenou za polievanie/šibanie bolo maľované vajíčko, kraslica či pisanka, ktorou dievky obdarovali mládencov. Vajíčko je symbolom symbol plodnosti, nového života, znovuzrodenia a v slovanských archeologických náleziskách ho nachádzame už v 6. storočí. Bývali zdobené symbolickými farbami života a slnka (červená, žltá), s geometrickými symbolmi kruhu, kríža, rozety, motívmi rastlín a zvierat. Techniky ich zdobenia sú regionálne špecifické, no vo všeobecnosti sa používalo farbenie v odvare z cibuľových šupiek, červenej repy a kapusty, dubovej kôry a ďalej zdobili voskom, oblepovali slamou či bavlnkami.

(pozn.red. pozri aj článok Vajíčka a kraslice v ľudovej tradícií Rusínov - https://rusynfolk.sk/vajicka-a-kraslice-v-ludovej-tradicii-rusinov/ )

autorka článku: Mgr. Katarína Babčáková, PhD.

editácia, foto a video: Dominika Novotná

© Rusynfolk 2021
crossmenu-circle