Vajíčka a kraslice v ľudovej tradícií Rusínov.

Pisanky Michala Pasternáka, Ruská Kajňa
foto: Daniela Kapraľová

          Rusíni svätili na Veľkú noc živé (surové) vajíčka pisanky a varené nezdobené farbanky. Tie sa na Veľkú noc konzumovali a ich škrupinky používali na magické úkony. Živé si nechávali na ochranu a ozdobu v prednej chyži. Dnes sa miesto farbanok dávajú na spodok do košíka varené vajíčka bez škrupinky a na vrch zdobené kraslice pisanky (krašanky), ako symbol vzkriesenia, obnovenia , nepretržitosti života, plodnosti života v prírode. Kedysi ženy na pisanky písali rôzne tajomné znaky - symboly, ktoré boli adresované čudotvornej a život dávajúcej sile, ukrytej v škrupinke. Cez ne túžili ľudia privolať dobré sily prírody a ich pomocou zvíťaziť nad zlom. U Rusínov sa tento systém znakov zachoval len torzovito. Napríklad kruh, napísaný malými ťahmi hlavičkou špendlíka, ktorý bol napichnutý na paličku z hrozna a namočený  do včelieho vosku,  mal v minulosti silný magický význam. Znamenal ochranu človeka a jeho majetku od zla. Kruh ochraňoval pred zlými silami, ktoré sa márne snažili roztrhnúť to, čo nemalo začiatok ani koniec.  Znak rebrík bol prevzatý z výšiviek a znamenal zjednotenie, spojenie dvoch rovín, pozemskej a posmrtnej. Zaujímavý znak hada bol zase symbolom ochrancu obydlia hlavne pred ohňom. U Rusínov symbolom  zla bola zmija. Štylizovaný znak vody na krasliciach  bol symbolom materiálneho bohatstva,  zdravia, čistoty a voľnosti.

Pisanka so solarnými ornamentálnými znakmi z Uličského Krivého, okolo r.1960
foto: Daniela Kapraľová

Aj ostatné zachované  znaky, ako solárne telesá, štylizované kvety, hmyz, zvieratá, predmety či pracovné nástroje, vytvárali pestrosť magickej reči napísanej na krasliciach. Koniec koncom je tu určité  slovesné prepojenie na písanie ikon, ktoré sú súčasťou národnej identity Rusínov, prostredníctvom ktorých sa vzdáva úcta pôvodcovi - Božiemu originálu.

          Voskom vyzdobené „popísané“ vajíčko sa vkladalo do farebného roztoku, ktorý si kedysi ženy vyrábali z prírodnín. Napríklad  červenú farbu vytvárali z vývaru cibuľových šupiek, z dreva starej slivky - bystrickej, dokonca z triesok brazílskeho bermanu - bukového dreva, ktoré prinášali pri návratoch vysťahovalci za prácou z Brazílie. Modrú, fialovú vyrábali  z vývaru čučoriedok, ostružín a cvikly. Žltú zase z vývaru kôry divej plánky, ovsa, záružlia močiarneho a koreňa hluchavky. Množstvo ďalších odtieňov bolo možné vytvoriť na prírodnej báze. Tieto farby kraslíc mali tiež svoju symboliku, ale v košíkoch, ktoré muži niesli na Veľkonočnú nedeľu ráno ku kostolu, nesmela chýbať červená kraslica, ako symbol vzkriesenia.

Vajíčka farbené v cibuľovej šupke
foto: Dominika Novotná

Po omši „bohoslužbe“ a vysvätení košíkov sa všetci ponáhľali domov, lebo sa tradovalo , že kto skôr príde domov, bude skôr hotový s poľnými prácami. A možno ich hnal aj hlad, lebo veľmi prísny 40 dňový velykodňij pist – veľkonočný pôst a zákaz jedenia do bohoslužby urobili svoje. Hlavne, ak v košíku rozvoniavali dobroty a  pred nimi bol najvýznamnejší cirkevný sviatok v roku a dni plné modlitieb, hojnosti, veselosti a jarných hier. Pri každom stretnutí zaznievali radostné pozdravy „Christos voskres. Vojistinu voskres.“

Pisanky, Kolonica, autor: Zdenka Citriaková
foto: Daniela Kapraľová

          Vajíčka a kraslice, ako kultový predmet, boli späté s rôznymi obradmi.  V rusínskych regiónoch na Slovensku sa ešte donedávna zachovávali osobité mystické a zvykoslovné úkony. Ak zomrelo dieťa počas Veľkonočných sviatkov, príbuzní mu do truhly položili kraslice (v niektorých obciach kraslice zviazali do uzlíka), aby sa na druhom svete malo s čím hrať a tešilo sa ako ostatné deti pri veľkonočných hrách. Ak zomrelo dievča, kraslice ukladali vo forme venca – symbolu svadobného obradu. Počas Veľkej noci, po rusínsky Velykdeň – Veľký deň, nosili príbuzní vajíčka na cintorín a kládli ich na hrob, aby zomrelí vedel, že sú tie najdôležitejšie sviatky, nádej vzkriesenia ich duší. Tradovalo sa, že pri prvom kúpeli novorodenca by vo vode okrem iného nemalo chýbať ani vajíčko, aby dieťa bolo zdravé a bucľaté. Aj pri svadobných obradoch plnilo vajíčko určitú magickú úlohu. Nevesta po návrate z kostola - cerkvi na prahu domu spustila spod sukne vajíčko, pričom si šepkala, aby tak ľahko rodila ako vypadlo vajíčko. Vajíčka a kraslice mali ochraňovať dom  a hospodárske budovy od bleskov a požiarov. Keď už horel susedov dom, gazdiná hádzala vajíčka na opačnú stranu, aby zmenila smer vetra a zachránila vlastný dom. Ak sa blížila silná búrka , hádzala gazdiná škrupinky z posvätených farbanok do pece na rozpálené uhlie, aby ochránili dom. Ak zniesla sliepka abnormálne malé vajíčko – pokladok, prehadzovali ho cez dom, aby ten ochránili pred nečistými silami, ale nosili ho aj na cintorín, na novo upravený hrob, aby sa zbavili zlého. Vajíčko a kraslica boli súčasťou magického obradu aj pri prvom hone dobytka na pašu. Vajíčkom sa pohladil dobytok pre zdravie a silu. Aj pred prvou orbou v jari sa vajíčko kládlo do prvej brázdy a zaorávalo zo želaním, aby bolo pole čisté a bez buriny. Keď sa staval dom, vajíčko dávali do základov a malo ochrannú funkciu. Mnoho ďalších mystických úkonov s vajíčkom a kraslicou sa odohrávalo v rusínskych domácnostiach s menšími obmenami podľa jednotlivých rusínskych oblasti. Mysleli by sme si,  že dozvuky týchto úkonov poznáme už len z rozprávania starých ľudí, zdá sa, že ešte dnes sa niektoré zvyky zachovali, aj keď sa praktikujú v tajnosti v podobe bielej mágie, či v ľudovom liečiteľstve.

Pisanky, Stakčín, autor: Šelepcová Emília
foto: Daniela Kapraľová

Kraslica a súčasnosť.

Pracovný stôl vychýrenej pisankárky, Zuzany Kapráľovej, Stakčín, 2007
foto: Daniela Kapraľová

          Keď si predstavíme súčasnú úlohu kraslice v našom živote, zistíme, že si zachovala z pôvodného významu a symboliky pramálo, skoro nič. Hádam len druhoradú funkciu obdarovania. Aj tá sa už vytráca. Samotné vajíčko úplne stratilo mystický význam. Ostal len estetický účinok a tak sa k nemu stavajú aj súčasné maliarky kraslíc- pisankarky. Je zaujímavé, že aj keď ich počet stúpa, nevenujú pozornosť tradičnému vnímaniu kraslice. Vymýšľajú nové „atraktívne“ dekorácie, na hony vzdialené od pôvodnej funkcie vajíčka. Z rusínskych dedín, kde stará generácia odchádza a s ňou aj úcta k tradíciám, sa táto záľuba vytráca a presúva do miest. V posledných rokoch tradičné techniky zdobenia kraslíc pomaly zanikajú. Necítime potrebu vnímať kraslicu, ako symbol, skôr ju vnímame ako veľkonočnú ozdobu. V niektorých prípadoch je otázne, či názov kraslica v jej súčasnej podobe, je na mieste. Či prislúcha, napríklad pri krasliciach zdobených technikou madeiry, kde sú škrupinky prevŕtané, prázdne a teda mŕtve, hovoriť o symbole životodarnej sily, o  vzkriesení a vzniku nového života, a či majú mať miesto vo veľkonočnom košíku.

          Možno ďalšia doba prinesie pre vajíčko nový transcendentálny význam. Kto vie. Symbol pre človeka vždy znamená spojenie videného s nevideným.  Nabáda spoluúčasť a vyžaduje spoluúčasť. Keď človek pochopí  a pocíti, že je v tomto svete pripútaný k nekonečnu, menia sa jeho túžby, postoje a hodnoty. Možno preto by sme si na Veľkú noc pri vkladaní červenej kraslice do košíka mali na chvíľu uvedomiť  jej posolstvo a precítiť radosť zo vzkriesenia a nádeji na život večný.  Na tejto zemi má všetko svoju  podstatu a pokiaľ ju nebudeme nachádzať, premárnime svoje bytie.

 

výňatok z článku, autorka: PaedDr. Daniela Kapraľová

Literatúra:
Katalóg k výstave Kraslice, Vihorlatské múzeum v Humennom, 1997
Markovič P., Kraslice, 1978                

© Rusynfolk 2021
crossmenu-circle