Fašiangy u Rusínov

          Obdobie fašiangov predstavuje v tradičnom kalendári druhú polovicu zimy. Tradície viazané k tomuto obdobiu tvoria akýsi prechod od zimného obyčajového cyklu k jarnému.
U rímskokatolíkov začínajú fašiangy po Troch kráľoch (po 6.1.) a končia polnocou pred Popolcovou stredou, ktorej termín je pohyblivý a závisí od termínu Veľkonočných sviatkov. Fašiangové obdobie u Rusínov (gréckokatolíckeho i pravoslávneho vierovyznania)
má v rôznych regiónoch rôzne pomenovania, napr. mjasnica. Názov vychádza z možnosti konzumácie mäsitých a mliečnych jedál práve v tomto období. Začína sa prvým dňom
po sviatku Bohozjavenie Pána (6.1.), resp.  Bohojavlenije (19.1.) a končí Syropôstnou nedeľou, po ktorej oficiálne začína cirkevný Veľký pôst (Veľkonočný pôst). Dĺžka fašiangového obdobia závisí od termínu Veľkej noci a v závislosti od toho sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 9 týždňov. Počas posledného týždňa sa v tradičnom prostredí už nesmelo jesť mäso, mohli sa jesť „biele“ jedlá, teda jedlá z mlieka, syra, smotany.

Fasiangy u rusinov 2
Fašengy - džadove, panove, FSS Vorodaj Veľký Lipník
foto: Jancek Photography

          Vo všeobecnosti boli fašiangy, mjasnica, časom uvoľnených mravov, hodovania, zábavy a veselosti. Poľnohospodárske práce sa kvôli pretrvávajúcej zime nevykonávali, bol dostatok voľného času. Robili sa zabíjačky, na svet prichádzali teliatka a jahniatka. V mlynoch sa mlelo zrno. V domácnostiach bol dostatok potravinových produktov. Organizovali sa zábavy, priadkové zábavy so straškami a vo veľkej miere svadby. V literatúre nachádzame zmienku o humornom rozprávaní v tradičnom prostredí, že počas krátkej mjasnici sa vydajú aj tie najškaredšie dievčatá, keďže chlapci nemajú veľa času na výber partnerky. Taktiež nachádzame zmienky o rodičmi dohodnutých sobášoch chlapca a dievčaťa bez vzájomných sympatií. Posledné dni fašiangov sa nazývali v niektorých rusínskych oblastiach puščaňa, zapušky a vychádzali z mimoriadne uvoľnenej zábavy dievčat a boli znakom onedlho končiaceho sa obdobia. V niektorých rusínskych obciach na Spiši pretrvávali tieto dni i v pondelok a v utorok. Vo výskumných materiáloch z rusínskych obcí na Spiši a Šariši nachádzame informácie o zábavách, či pochôdzkach v prestrojení, v maskách, s výmenou spoločenských rolí i postavenia, s parodovaním a spoločenskou satirou, napr. ženy prezlečené za mužov a opačne, masky žobrákov, boháčov, matky s deťmi ale i masky zvierat atď.  
Tieto zemepisné oblasti a ich tradície počas fašiangov sú detailnejšie zdokumentované
v dostupných prameňoch ako iné oblasti obývané Rusínmi na Slovensku.

          Na severovýchodnom Slovensku, u Rusínov v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce, sa do súčasnosti nezachovali špecifické formy správania a obradovosti počas fašiangového obdobia. V tomto regióne do súčasnosti nepretrvali žiadne formy obchôdzok, špecifických tancov, či spevov. Aj tu však platilo všeobecne rozšírené hodovanie, nestriedmosť, veselosť, tolerovanie parodovania, porušovania noriem a zákazov, organizovanie zábav a svadieb. V literatúre z regiónu je informácia o zabezpečovaní dobrej úrody konope tancom mladých dievčat počas posledných hostín pred pôstom. Vyskakovanie do výšky malo zabezpečiť dlhší vzrast konope. Fašiangové tradície tohto regiónu nepretrvávajú ani v prostredí miestnych folklórnych skupín.

          Avšak za prejav fašiangovej, či karnevalovej kultúry v najvýchodnejšom cípe Slovenska možno považovať organizovanie plesov, zábav a veselíc práve v tomto období. Pritom čiastočne ide o kontinuitu vychádzajúcu z tradičných zábav a hodovania a čiastočne o importované prvky z nerusínskeho prostredia. Tie organizujú samosprávy alebo rôzne záujmové skupiny, napr. obecný ples, školský ples, detský karneval, poľovnícky ples, veselice organizované folklórnymi zoskupeniami i cirkevnými spoločenstvami a pod. Aj v súčasnosti sa u Rusínov najmä v dedinskom prostredí dodržiava zákaz organizovania osláv a svadieb počas Veľkého pôstu. V mestskom prostredí sa počas pôstu v menšej miere organizujú oslavy jubileí.

          Začiatok Veľkého pôstu u gréckokatolíkov pripadá v roku 2022 na pondelok 28. februára. U rímskokatolíkov na stredu 2. marca a u pravoslávnych na pondelok 7. marca.

 

Mgr. Jozef Fundák

etnograf

Vihorlatské múzeum v Humennom

 

Pramene:       

Botík, J. – Slavkovský, P. a kol.: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1.

Podolák, J. a kol.: Horná Cirocha.

Šmajda, M.: A iši Vam vinčuju.

© Rusynfolk 2021
crossmenu-circle