Svätá Štyridsiatnica

Fasiangy u rusinov
FSS Vorodaj Veľký Lipník
foto: Jancek Photography

          Veľký pôst, najdôležitejšie obdobie pred veľkonočnými sviatkami sa u veriacich východného rítu nazýva Svätá Štyridsiatnica. Zatiaľ čo u rímskokatolíkov sa Veľký pôst začína Popolcovou stredou, Svätá Štyridsiatnica začína o tri dni skôr, Čistým pondelkom po Syropôstnej nedeli. Trvá do piatku pred Lazárovou sobotou, čo je deň pred Kvetnou nedeľou. Pôst bol symbolickou očistou a prípravou na sviatky zmŕtvychvstania Ježiša Krista a počas neho platili alimentárne tabu, ale aj zákaz zábav, tanca, bujarej veselosti. Osobitý je aj liturgický poriadok v tomto opbdobí: od pondeloka do piatku sa neslávia sväté liturgie, ale len večierne, utierne a modlitby časoslova a jednotlivé nedele majú špecifické zameranie.

FSS Vorodaj Veľký Lipník
foto: Jancek Photography

          V polovici pôstu gréckokatolíci slávia Krížupoklonnú nedeľu, ktorá je treťou pôstnou. Počas celonočného bdenia po Veľkom slávosloví či na rannej utierni kňaz v slávnostnom sprievode so sviečkami vynáša zo svätyne severnými dverami do stredu chrámu kríž zdobený vždyzeleným krušpánom a kvetmi počas spevu Sláva Bohu na výsostiach. Potom sa kríž zo štyroch strán incenzuje kadidlom a spieva sa Spasi Hospodi ľudy tvoja. Na bohoslužbe sa spieva spev Tvojmu krížu klaniame sa Vládca a táto časť modlitby z veľkonočnej utierne je známa už v 9. storočí. Kríž na tetrapode zostáva počas celého týždňa a veriaci sa mu ako symbolu a nástroju vykúpenia a víťazstva klaňajú a bozkávajú ho. Podľa církevných otcov bol kríž novým stromom života, stromom nesmrteľnosti, záchranou veriacich.

          Nasledujúca, štvrtá pôstna nedeľa, sa nazýva aj Nedeľa Laetare (z rímskokatolíckej antifony Laetare Ierusalem; Raduj sa, Jeruzalem). Nazýva sa aj Nedeľa ruží či Nedeľa matky. Je prvou nedeľou po strede pôstu a vyjadruje nádej na spásu a povzbudenie v konaní pokánia. V minulosti sa v túto nedeľu mohli konať i svadby, inak v pôste zakázané, a služobníci boli prepustení zo služobníctva na deň navštíviť ich matky. Liturgická farba kňazského ornátu katolických kňazov sa v túto nedeľu mení z fialovej na ružovú, v kostoloch mohol hrať organ a na oltároch bola kvetinová výzdoba.
V cirkvi byzantského rítu sa svätí ako Nedeľa sv. Jána Klimaka a jej pomenovanie Listvičník sa odvodzuje od knihy Listvica (Rebrík cností, gr. Klimax), v ktorej tento svätec predstavil 30 stupňov duchovného napredovania ku Kristovi.

          Na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou, sa na západnom a strednom Slovensku vynášala figurína zo slamy zvaná Morena, Marmuriena, Marejn či Kiseľ. Symbolizovala zimu, starobu, choroby (vrátane sociálnej choroby - starodievoctva) i smrti. Tie bolo treba na jar obradne zničiť. Obyčaj je známa takmer v celej Európe a najstaršie zmienky u nás sa nachádzajú v cirkevných zákazoch z Prahy z r. 1366. Bývala oblečená v častiach zozbieraného odevu a po vynesení z dediny spálená a pustená dolu vodou. Vynášali ju mladé dievky, nositeľky nového života. Napríklad na Zamagurí sa na Cornu nedeľu do kostola šlo i v čiernom smútočnom odeve.

          Sobota pred Kvetnou nedeľou sa nazýva Lazárova sobota. Je kresťanským sviatkom, pri ktorom sa slávi Ježišov príchod do Betánie, kde vzkriesil z mŕtvych svojho priateľa Lazára ako symbol budúceho vzkriesenia ľudí a víťazstva Krista nad smrťou. Sviatky sa tradične svätia už v ich predvečer (z antiky pochádzajúci zvyk sláviť tzv. vigíliu sviatku). U veriacich východného obradu sa slávenie začína v piatok večer liturgiou vopredposvätených darov. Na Kvetnú nedeľu sa po slávnostnej utierni koná liturgia svätého Jána Zlatoústeho.
Lazárova sobota má významné postavenie napríklad i u pravoslávnych veriacich na Balkáne. V tradičnom prostredí bulharského a srbského vidieka sa v týchto dňoch konali obrady zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pod názvom Lazarovden a Cvetnica. Na Lazarov Den (Lazarova sobota) sa lazarki, mladé slobodné dievčatá po dosiahnutí pohlavnej zrelosti, oblečené vo sviatočnom odeve s kvetmi a vencami vo vlasoch, skoro ráno vybrali na obchôdzku – návštevu všetkých domov v dedine. Predvádzali archaické obradové formy tanca a piesní s textami so symbolikou lásky, manželstva, plodnosti a zdravia, aby rodinám po celý rok priniesli požehnanie. Lazarov Den je často prvou príležitosťou pre mladé dievky obliecť si kompletný sviatočný tradičný odev svojej oblasti. Dievčatá tvorili skupiny po šiestich až ôsmich, a tie, ktoré už piesne a rituál dobre poznali, sa nazývali kumicami (vodkyne, „kmotry“). Skoro ráno na Cvetnicu (Kvetná nedeľa) išli mladé dievky, ktoré boli v sobotu lazarkami, k najbližšej rieke a hľadali miesto, kde je voda pokojná. Každé mladé dievča kládlo na kúsok vŕbovej kôry kúsok tradičného chleba a nechalo ho plávať po vode. Dievčatá, ktorých kôra s chlebom plávala najďalej, sa stávali novými kumicami.

FSS Vorodaj Veľký Lipník
foto: Jancek Photography

          Kvetná nedeľa je v tradícii východného obradu jedným z Pánových sviatkov a tvorí dvojsviatok s predchádzajúcou Lazárovou sobotou. Kvetná nedeľa, týžden pred veľkonočnou Nedeľou Paschy/Nedeľou Vzkriesenia, je sviatkom pripomínajúcim slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema.

          Pomenovanie sviatku symbolizuje kvety, ktorými sú zdobené chrámy, ale i kvitnúce bahniatka, ktoré sa po posvätení rozdávajú veriacim na ranných bohoslužbách, a pripomínajú palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša v Jeruzaleme. Kvetnou nedeľou u cirkví západného obradu začína Veľký týždeň, zatiaľ čo u gréckokatolíkov a pravoslávnych tento deň nie je súčasťou Veľkého týždňa.

          V rímskokatolíckej cirkvi sa táto Nedeľa utrpenia Pána omša, na ktorej sa podobne ako u evanjelikov čítajú pašie, začína slávnostnou procesiou. V úvode bohoslužieb kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou posvätil rozvíjajúce sa vŕbové ratolesti (bahniatka, bahňitki), ktoré si veriaci odnášali domov, zastokávali za ikony, používali na ochranu, pri liečení apod. V tradičných predstavách posvätenie obradových predmetov kumuluje ich prosperitnú a apotropajnú silu. Vetvičky bahniatok, liesky či vŕby roznášali po domoch aj malé deti a dievky, niekde boli i súčasťou chorovodných cyklov (napr. v šarišských Ličartovciach dievčatá po skončení chorovodu vetvičky zapichovali do poľa na zabezpečenie úrody a jej ochranu). Pri búrke ich na ochranu kládli do obloka či hádzali do ohňa a používali pri liečení (okurovanie boľavého hrdla) i pri prvom výhone dobytka na Juraja (na Dzura). Na západnom Slovensku sa na Kvetnú nedeľu konali obchôdzky s letečkom (májik, ratolest, hájik, lesola či letečko), mladým vrcholcom stromčeka, ktorý bol ozdobený stužkami a výduškami vajec, symbolov znovuzrodenia, jari a plodnosti. V niektorých lokalitách (napr. Zamutov na hornom Zemplíne) sa na Kvetnú nedeľu pôvodne viedli chorovody, najarchaickejšia súčasť nášho tanečného repertoáru. Mladé dievky po dosiahnutí pohlavnej zrelosti v nedeľu kráčali po dedine v slávnostnom odeve spievajúc, vykonávali zaujímavé priestorové útvary brán, mostov a kruhov v neustálom zreťazenom kolobehu mladej plodivej sily, prezentujúc ju očiam okolstojacich a prebúdzajúc či symbolizujúc i silu rastu v prírode.

Zvyky na Kvetnú nedeľu boli synkretickou symbiózou kresťanského sviatku a rituálnych obchôdzok obydlí s cieľom imitatívne priniesť novú jarnú „silu rastu“ celému spoločenstvu.

Mgr. Katarína Babčáková, PhD.

© Rusynfolk 2021
crossmenu-circle